Jdi na obsah Jdi na menu

Pokarhanie

http://www.rsi.ch/la1/programmi/informazione/patti-chiari/colpa-Facebook ma postupne učí jedne dôležitej veci - to, čo vyjadruje naše slovenské porekadlo: Mlčať je zlato! Nie preto, že nemáme, čo povedať. Alebo preto, že by to boli len výhovorky alebo klamstvo. Ale pretože v tomto okamihu by moja reakcia bola na škodu. Ona by bola väčšia ako dobro, ktoré by priniesla vypovedaná pravda alebo provokačná otázka. Niekedy sa však nechám uniesť.

Učeníci sú pobúrení nad reakciou obyvateľov jednej samárijskej dediny, ktorá ich neprijíma. Dôvod je jednoduchý: “majú namierené do Jeruzalema”. Ich emócie a pobúrenie je tak silné, že ich privádza k myšlienke zničiť túto dedinu. Ježišova reakcia je jasná - pokarhanie.

Ako často sme pobúrení nad reakciami iných ľudí, nad neprávosťou a nespravodlivosťou? Niekedy dokonca nad iným názorom. Ako často si v duchu alebo nahlas kladieme rovnakú otázku ako učeníci? A Boh, jeho reakciou je pokarhanie (naše a nie tých druhých). Zároveň pozvanie pohliadnuť iným smerom. Totiž, ak sa nám zatvoria jedny dvere, v tom okamihu sa otvoria ďalšie dvojo dverí. Len sa treba poobhliadnuť inam a neupierať svoj pohľad tvrdohlavo tie zavreté.

 

Lk 9,51-56: Keď sa napĺňali dni, v ktoré mal byť Ježiš vzatý zo sveta, pevne sa rozhodol ísť do Jeruzalema a poslal pred sebou poslov. Oni sa vydali na cestu a prišli do istej samarijskej dediny, aby mu pripravili nocľah. Ale neprijali ho, lebo mal namierené do Jeruzalema. Keď to videli učeníci Jakub a Ján, povedali: „Pane, máme povedať, aby zostúpil oheň z neba a zničil ich?“ On sa obrátil a pokarhal ich. A odišli do inej dediny.

autorid00118.jpgMyšlienka na záver od rímskeho dramaturga Publilia Syrusa: “Je surové karhať z dôvodu odlišnosti!"

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 3. 10. 2017 9:58)

Naše hriechy a moc elít rastie, koniec sa blíži. Zastaviť sa to nedá, nie náhodou Ježiš zavrhol človeku prirodzené riešenie - zabiť tých, čo sa previnili. Koľko by nás tu potom zostalo?
A preto musia zomierať hlavne tí, ktorí sa neprevinili.
A ešte k tomu. Boh volí často odpustenie - my ľudia trest, často ten najvyšší. Keby ľudia rozhodovali o tom, kto bude spasení, vtedy by bolo peklo preplnené a nebo poloprázdne. Cudzích súdime vždy prísnejšie ako seba. Ale Boh kategóriu cudzích našťastie nepozná, všetci sme jeho stvorenia.