Jdi na obsah Jdi na menu

Videl i uveril

27. 12. 2018

svetlo.jpgPred časom som si prečítal titulok v novinách: “Zdvôrilosť a dôstojnosť národa začína v električke”. Totiž v konkrétnych situáciách, keď vieme uvedomovať a prežívať vzťah “ja”, “ty” a “my”. Tam sa prejaví vedomie môjho priestoru vzhľadom k tomu druhému - bielemu, čiernemu, žltému. Dôstojnosť blížneho sa rodí v mojom srdci a vyjadrí sa, keď som priam “prilepený” k nemu - ako v električke.

Dnešný úryvok začína slovami: "Prvého dňa v týždni…” Prvý deň v týždni bol od stvorenia symbolom zrodu svetla, ako to pripomína kniha Genezis: "Tu povedal Boh: „Buď svetlo!“ a bolo svetlo.” I Ježiš v prvý deň týždňa realizuje svoj prísľub: "Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života.”

Tajomstvo Vianočného obdobia spočíva v prijatí Prichádzajúceho, Nepoznaného a vstúpenie do vzťahu s ním. Prijatie svetla, ktoré osvecuje každé zákutie ľudskej duše, a zapaľuje ho ohňom svojej lásky. Slovenský národ je ešte stále považovaný za kresťanský. Avšak potrebuje obnovovať svoj vzťah a bežať ako Peter a Ján k zdroju svetla, aby "videl i uveril”. A v každej chvíli vydával svedectvo o tejto pravde. Nájdime si i dnes čas, a zájdime k tomuto zdroju svetla.

 

Jn 20,2-8: Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář