Jdi na obsah Jdi na menu

Bližny

6. 10. 2014

Je paradoxom života, že čím sme starší, tak tým viac sme schopnejší si skomplikovať život. Pre deti, ak je niečo čierne, tak je to čierne. Mladí (myslím tým vek puberty, pretože dnešná pedagogika ho posúva do veku, kedy už by človek mal byť dospelý), s ich silným entuziazmom, hneď sa vrhnú do aktivít, ktoré ich nadchnú. Ale my dospelí začíname kalkulovať príliš nad naším životom. Často nedokážeme cez naše kalkulovanie (výhodnosť, strach, námaha) nájsť správnu cestu života.

http://www.vivizen.com/2008/09/18-modi-per-aiutare-il-prossimo-o

Je normálne, že je tu otázka pre samotného Ježiša zo strany starších, ktorá síce je položená ako provokácia, ale na druhej strane veľmi dôležitá pre zorientovanie sa v živote viery. Tá otázka z úst znalca Zákona, teda ktorý by odpoveď na ňu mal dokonale poznať, je: “Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježišovu odpoveď veľmi dobre poznáme: Príkaz lásky voči Bohu a blížnemu. Nasledovala ďalšia dôležitá otázka na skutočnosť, ktorú tiež neustále spochybňujeme: “A kto je môj blížny?” Ježiš odpovedá príbehom, možno skutočným, možno vymysleným. Príbehom, ktorý jasne definuje, že každý človek je pre mňa blížnym, pretože je stvorený a milovaný Bohom, tak ako ja.

Máme tu pozvanie mať otvorené oči. Otvorené oči pre lásku, pre službu. Nepozerať len na seba a svoju čistotu (ako kňaz hľadel, aby sa nepoškvrnil zdánlivou mŕtvolou na ceste do Jeruzalema). Nepozerať len na svoju bezpečnosť (ako levita, ktorý sa bál, aby nedopadol ako ten “bidňak”. Zbojníci ešte môžu byť blízko a môžem aj ja obsiahnuť). Ale byť cudzincom, ktorý preukáže lásku a stáva sa tak blížnym. Nemusíme ďaleko chodiť pre realizáciu tejto výzvy. Dnes to môže byť manželka, manžel, starká, starký, syn, dcéra… Venujme im čas.

 

Lk 10,25-37: Vystúpil ktorýsi znalec zákona a povedal, aby pokúšal Ježiša: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?“ Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?“ On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!“ Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!“ Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?“ Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.‘ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?“ On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.“ A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář