Dvojtvárnosť
Pred pár dňami sme mali pri obede celkom horlivú diskusiu o tom, či ľudia vystavujú svoje vlastníctvo navonok alebo nie. Na jednej strane zvykneme niektoré skutočnosti dávať na obdiv iné zasa ukrývame pred druhými z rôznych dôvodov. Predsa sa vieme pochváliť tým, čo subjektívne považujeme za dobro alebo hodné obdivu. Pochváliť sa tým, čo nazývame márna sláva. To, čo pominie. Ale v pozadí môže vzrásť isté pnutie alebo tendencia, ktorá vedie k určitej dvojtvárnosti života, určitej rozpoltenosti osoby. Na tvári úsmev ale v srdci plač.
Dnešné evanjelium nám predstavuje Krista ako neskutočného psychológa, ktorého zaujíma celistvosť ľudskej osoby. Vie, že pre dobro človeka je potrebná jednota vnútra s vonkajškom. Ale tiež dobre vie, že nie hocijaká jednota. Ale jednota postavená na základe prijatia dobra a lásky, ktorá má dobré motívy.
Ide o pozvanie formovať svoj vnútrajšok. Takým klasickým príkladom rozpoltenosti osoby sú niektoré deti a mladí. Ak sú pozorovaní autoritou rodičov, správajú sa celkom ináč ako za jej neprítomnosti. Dôsledky poznajú napríklad učitelia v škole, alebo starší človek v hromadnej doprave atď. Výchova nie je zvnútornená. To isté je aj vo vzťahu s Bohom. Ja môžem vybozkávať denno-denne všetky sochy v našom kostole, ale keď prídem domov nemám dobrého slova pre svoju ženu alebo nenavarím pre svojho muža atď…
Formujme každý deň svoje vnútro, ktoré bude stotožnené s tým, čo je dobré, aby naše ruky si vedeli VŽDY vytiahnuť rukávy, keď teba konať dobro.
Lk 11,42-46: Ježiš povedal: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!“ Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.“ On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.“
Komentáře
Přehled komentářů
Obava, že ja sám som určitý druh farizeja ma prenasleduje stále. Dokonca si myslím, že nebyť farizej je ovaľa ťažšie pre bežného človeka, ako by sa zdalo na prvý pohľad.
!!!!!!!!!!!!!
(Matulay, 16. 10. 2014 9:51)