Dominik Macák - osobná stránka katolíckeho kňaza

Pred pár dňami sme mali pri obede celkom horlivú diskusiu o tom, či ľudia vystavujú svoje vlastníctvo navonok alebo nie. Na jednej strane zvykneme niektoré skutočnosti dávať na obdiv iné zasa ukrývame pred druhými z rôznych dôvodov. Predsa sa vieme pochváliť tým, čo subjektívne považujeme za dobro alebo hodné obdivu. Pochváliť sa tým, čo nazývame márna sláva. To, čo pominie. Ale v pozadí môže vzrásť isté pnutie alebo tendencia, ktorá vedie k určitej dvojtvárnosti života, určitej rozpoltenosti osoby. Na tvári úsmev ale v srdci plač.

Dnešné evanjelium nám predstavuje Krista ako neskutočného psychológa, ktorého zaujíma celistvosť ľudskej osoby. Vie, že pre dobro človeka je potrebná jednota vnútra s vonkajškom. Ale tiež dobre vie, že nie hocijaká jednota. Ale jednota postavená na základe prijatia dobra a lásky, ktorá má dobré motívy.

Ide o pozvanie formovať svoj vnútrajšok. Takým klasickým príkladom rozpoltenosti osoby sú niektoré deti a mladí. Ak sú pozorovaní autoritou rodičov, správajú sa celkom ináč ako za jej neprítomnosti. Dôsledky poznajú napríklad učitelia v škole, alebo starší človek v hromadnej doprave atď. Výchova nie je zvnútornená. To isté je aj vo vzťahu s Bohom. Ja môžem vybozkávať denno-denne všetky sochy v našom kostole, ale keď prídem domov nemám dobrého slova pre svoju ženu alebo nenavarím pre svojho muža atď…
Formujme každý deň svoje vnútro, ktoré bude stotožnené s tým, čo je dobré, aby naše ruky si vedeli VŽDY vytiahnuť rukávy, keď teba konať dobro.

Lk 11,42-46: Ježiš povedal: „Beda vám, farizeji, lebo dávate desiatky z mäty, ruty a z každej zeleniny, ale spravodlivosť a Božiu lásku obchádzate! Toto bolo treba robiť a tamto nezanedbávať! Beda vám, farizeji, lebo máte radi prvú stolicu v synagógach a pozdravy na uliciach! Beda vám, lebo ste ako neoznačené hroby a ľudia ani nevedia, po čom chodia!“ Vtedy mu povedal ktorýsi zákonník: „Učiteľ, keď takto hovoríš, aj nás urážaš.“ On mu povedal: „Aj vám, zákonníkom, beda! Lebo zaťažujete ľudí bremenami, ktoré nemožno uniesť, ale sami sa tých bremien ani jediným prstom nedotknete.“