Jdi na obsah Jdi na menu

Kultúra

29. 12. 2015

http://www.istitutocomprensivo1moglianoveneto.it/wp-content/uploNiekedy mi príde ťažko pripraviť tie správne slová pre tieto zamyslenia - asi sa to ani nedá - a chápem, keď sa mnohí začudujú, čo to tu píšem. Chápem aj rozčarovanie niektorých počúvajúcich kňazské homílie, ktoré považujeme za nič “nám” nehovoriace zhluky slov a fráz. Často je ťažké osloviť konkrétnu skupinu ľudí, a je omnoho ťažšie priviesť k zamysleniu celú masu ľudí s rôznymi príbehmi a životnými skúsenosťami. Aj keď som už rok a pol prítomný v jednej z rímskych farností - pozorujúc štýl života, ich kultúru a myšlienky, každodenné rituály - mám problém nájsť tú správne načasovanú myšlienku do ich života. Preto je dôležité pre kňaza, aby spoznal pravé pozadie, v ktorom sa realizuje ľudské Ja. Prostredie, čas a kultúru, v ktorých i Boh realizuje svoje plány.

Tak, ako to bolo v udalosti príchodu Ježiša a realizácie jeho spásneho plánu. Podľa Lukášovho evanjelia, Ježiš prišiel do sociálneho a náboženského života Izraela. Obriezka v ňom plnila funkciu uznania dieťaťa za člena Bohom vyvoleného národa. Tento rítus bol sprevádzaný aj zvolením mena. Ale pre Lukáša táto udalosť plnila funkciu vytvorenia pozadia pre svedectvo o “Prichádzajúcom". Jeruzalem a zvlášť chrám tvoria v lukášovej tradícii cieľa Ježišovej cesty, kde sa odohrá dráma utrpenia, smrti a zmŕtvychvstania. Ľudský plán, ktorý v tomto prípade je tvorený hebrejským rituálom, tvorí pozadie pre naplnenie toho Božieho. Obriezka, obeta, očisťovanie sa stávajú pozadím realizácie Božích prisľúbení. Tieto ríty vytvárajú kultúrne pozadie udalosti, ktorá nasleduje: objatie, ktorým starec prijíma dieťa Ježiša. Vyjadrenie očakávania Starého zákona a stretnutie medzi Starým a Novým spôsobom prežívania spásy.

Aj preto Ježiš v Lukášovom evanjeliu neustále bude pripomínať dôležitosť poznania znamenia čias. Pretože v prítomnosti, v udalostiach, v kultúre, v stretnutí sa realizujú tak ľudské dejiny ako aj Božie. Všímajme si tieto udalosti, aby sme boli vždy pripravení na prijatie Boha, ktorý realizuje svoje plány.

 

Lk 2,22-35: Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 3. 1. 2016 11:47)

Každý z nás má problém ako osloviť toho druhého - kňaz veriacich , vedúci podriadených, učiteľ žiakov či študentov -čiže deti cudzie, rodič deti (väčšinou) vlastné.
Všeobecná podmienka úspechu: jeden čo chce hovoriť a druhý čo chce počúvať.
Kresťansky: Ak hovoríme sami, je to o ničom, ak z nás a za nás hovorí Duch svätý tak to zaberá.
My máme hovoriť - ostatné nie je náš problém (pokiaľ vedome neklameme).