Jdi na obsah Jdi na menu

Hľadajúc istotu

19. 10. 2015

https://avereventanni.files.wordpress.com/2009/12/ombre1.jpgSilnou hodnotou a svojím spôsobom bôžikom pre moderného človeka je túžba po blahobyte. Často je považovaná za reakciu na strach zo sociálnej núdze (proti tomuto hodnoteniu nasvedčuje chýbajúca snaha o zabezpečenie len toho najpodstatnejšieho pre život a súčasne aj šetrenie, ako zabezpečenie sa pre prípad nedostatku) alebo na získanie určitej prestíže (proti tomu svedčí uzatváranie sa samotného človeka pred pohľadom druhých, t.j. budovanie bohatstva a blahobytu, ktoré málo kto uvidí). Túžba po blahobyte je skôr odozva na pocit neistoty vo svojej všeobecnosti, t.j. v základných ľudských hodnotách. Tento pocit, často vedie k zháňaniu sa po veciach, ktoré samotný človek nepotrebuje k svojmu životu. Je pravdou, že človek je bytosťou túžby a nepokoja, ako to vyjadruje literatúra a filozofia vo svojich dejinách pojmom „nepokoj srdca“ (sv. Augustín). Človeku, ktorý odpísal perspektívu „raja a neba“ ako obyčajnú ilúziu, zostáva iba túžba po nekonečnom šťastí. Alebo máme iné riešenie?

Podobenstvo, ktoré môžeme čítať v dnešnom úryvku, nám prináša popis človeka, ktorý hľadá istotu v zhromažďovaní materiálnych dobier. Je opakom “nepoctivého správcu” z 16 kapitoly, ktorý istotu hľadá v ľuďoch a dobrá sú prostriedkom k vytvoreniu vzťahu medzi nimi. Evanjelista Lukáš nepovažuje materiálne dobrá za zlo, dokonca o nich hovorí, že sú darom od Boha. Všimnime si, že tak chamtivý boháč ako i nepoctivý správca si kladú tú istú otázku: “Čo budem robiť?” Nepoctivý správca vie hneď ako konať, naopak boháč váha. Človek naplnený bohatstvom a prosperitou nechápe to, čo ekonóm, ktorý je len správcom a nie vlastníkom.

Náš život nie je postavený na vlastníctve hmotného majetku. V súčasnej dobe dokonca netreba veľa, aby sme o to všetko prišli. Nemusí to byť ani našim nesprávnym konaním. Dokonca i Božia múdrosť sa postarala o to, aby človek prežíval väčšie vnútorné šťastie, keď obdarúva a nie, keď je obdarovaný. Pretože sám Stvoriteľ je darcom všetkého. A vedie človeka, aby bohatstvo bolo zdieľané zdieľané s ostatnými bratmi. Silná škola pre celé ľudstvo: koľkokrát Izrael zabudol na túto skutočnosť, z raja sa navracia znovu na púšť. Uzatvára sa do neuhasiteľného egoizmu, ktoré vnútorne zožiera človeka.

 

Ďalšie zamyslenie: Podstatné.

Lk 12,13-21: Ktosi zo zástupu povedal Ježišovi: „Učiteľ, povedz môjmu bratovi, aby sa so mnou podelil o dedičstvo.“ On mu odvetil: „Človeče, kto ma ustanovil za sudcu alebo rozdeľovača medzi vami?“ A ostatným povedal: „Dajte si pozor a chráňte sa všetkej chamtivosti! Lebo aj keď má človek hojnosť všetkého, jeho život nezávisí od toho, čo má.“ A povedal im aj podobenstvo: „Istému boháčovi prinieslo pole veľkú úrodu. Premýšľal a hovoril si: ‚Čo budem robiť? Veď nemám kde uložiť svoju úrodu.‘ Potom si povedal: ‚Toto urobím: Zrúcam svoje sýpky a postavím väčšie a tam uložím všetko obilie i ostatný svoj majetok. Potom si poviem: Duša, máš veľké zásoby na mnohé roky. Odpočívaj, jedz, pi a veselo hoduj!‘ Ale Boh mu povedal: ‚Blázon! Ešte tejto noci požiadajú od teba tvoj život a čo si si nahonobil, čie bude?‘ Tak je to s tým, kto si hromadí poklady, a pred Bohom nie je bohatý.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 22. 10. 2015 13:58)

Vynikajúca metafora: egoizmus vytvára v našom srdci horúcu púšť, a naše muky by neuľahčilo ani keby nám patril celý svet - celá planéta Zem - predsa je tu ešte slnečná sústava , galaxia a celý vesmír (možno multivesmír).
Toho, kto si myslí, že preháňam nech si preverí, že v USA už existujú a vyvíjajú reálnu činnosť súkromné firmy, ktorých víziou, respektíve skôr reálnym plánom, je exploatácia surovinových zdrojov v našej slnečnej sústave a teda postavenie kozmických multimiliardárov.