Jdi na obsah Jdi na menu

Utrpenie

24. 10. 2015

utrpenie.jpgVčera ma zastavil istý muž, ktorý pracuje v nemocnici. Položil mi otázku: “Padre, keď chodím po vizitách, dostávam od ľudí neustále jednu a tú istú otázku.” Už som tušil, ktorá to bude. “Prečo musím toľko trpieť? Čo som urobil?” Vtedy som si uvedomil, že otázka utrpenia nemá jednoduchú odpoveď. Na jedne strane obrana pred ním je tým najväčším motorom v celých ľudských dejinách. Na druhej strane tieto dejiny svedčia o tom, že zostáva neustálym tajomstvom. Keď stojíme pred utrpením druhého človeka, bolo by malicherné použiť akékoľvek klyšé, ktoré sme si vytvorili: je to Božia vôľa; argument očistca tu na zemi; či iné…

Dnešný úryvok túto problematiku utrpenia ešte viac zauzľuje ale aj odhaľuje. Zauzľuje tým, že privádza človeka k zmene zmýšľania, čo nie je vôbec ľahké. Vysvetľuje, pretože ponúka nový pohľad na samotné utrpenie ako určitá výzva. Toto slovo nadväzuje na predchádzajúci úryvok, v ktorom Ježiš pozýva zástupy k rozpoznávaniu znamení, ktoré sa odohrávajú okolo. Túto funkciu má každý v sebe, stačí otvoriť pohľad viery. Sú príhodným momentom k ľudskej konverzii (prepáčte, že používam cudzie slovo, ale vyjadruje lepšie podstatu ako slovenské obrátenie). Teda prijatiu Božej blízkosti. A hneď na to okolitý zástup ponúka dve trpké udalosti, ktoré sa pre hľadiaceho a počúvajúceho človeka môžu stať momentom obrátenia. Sú to poprava Galilejčanov a nešťastie v Siloe. A tak násilie medzi ľuďmi sa môže príhodným okamihom pre odpustenie a znovu-nastolenie bratského vzťahu, a politické či prírodné násilie momentom znovu-usporiadania sociálnych vzťahov.

Tak utrpenie sa stáva výzvou pre samotnú vieru. Tá sa môže zosypať ale aj posilniť, môže priniesť absolútnu negáciu ale aj zmenu kvality viery. Závisí od mnohých aspektov, ktoré ovplyvnia rôznosť reakcií: naše očakávania, naše hodnoty, naše dejiny, okolité osoby, materiálne zázemie… Napriek tomu utrpenie zostáva tajomstvom a výzvou.

 

Ďalšie zamyslenie k úryvku: Perspektíva.

Lk 13,1-9: Niektorí z tých, čo tam boli v tom čase, rozprávali Ježišovi o Galilejčanoch, ktorých krv Pilát zmiešal s krvou ich obetí. On im povedal: „Myslíte si, že títo Galilejčania boli väčší hriešnici ako ostatní Galilejčania, keď tak trpeli? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete. Alebo si myslíte, že tí osemnásti, čo na nich padla veža v Siloe a zabila ich, boli väčší vinníci ako ostatní obyvatelia Jeruzalema? Nie, hovorím vám, ale ak nebudete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne.“ A povedal toto podobenstvo: „Ktosi mal vo vinici zasadený figovník a prišiel hľadať na ňom ovocie, ale nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať ovocie na tomto figovníku, a nič nenachádzam. Vytni ho! Načo ešte aj zem vyčerpáva?‘ On mu odvetil: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, potom ho vytneš.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 28. 10. 2015 11:06)

Utrpenie je veľkou témou kresťanstva. Z pohľadu ateizmu je to nezmyselný a negatívny stav, ktorý treba čím skôr zvrátiť - keď to nie je možné - tak ukončiť eutanáziou.
Z pohľadu kresťanstva je to stav zmysluplný, stav, ktorý nám dáva nádej na to najcennnešie - spásu duše, je to stav, v ktorom máme šancu na osobnostný rast, na zmenu hodnôt, myslenia.
To znamená utrpenie má pre nás veľký význam - že po ňom väčšinou netúžime, to už patrí k našej ľudskej podstate - to odlišuje od nás relatívne neveľký počet tých, ktoí sa stali svätými už na Zemi počas svojho života.