Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda ducha

7. 12. 2015

http://www.reset-italia.net/wp-content/uploads/2014/05/One-BilliČím viac sa hovorí o slobode v spoločnosti a o slobode v realizácii, tým viac trpí vnútorná ľudská sloboda. Človek sa uzatvára sám do seba. A dôvodov per takýto stav nám neustále pribúda - strach, neprijatie, odmietnutie, zlyhania, očakávania… Do tohto vnútorného väzenia zaznievajú slová Svätého Otca Františka: “žiadne zapečatené brány” a “otváranie brán” k stretnutiu Boha, ktorý omilosťuje.

Dnešné evanjelium nám predstavuje nie len veľkosť milosrdenstva, ale aj odkiaľ ono pochádza. Pred Ježiša prinášajú človeka, ktorý je uväznený zlom, pádmi a pocitom viny. Totiž ochrnutie je symbolom hriechu, ktorý človeka znehybňuje v realizácii lásky. Takýto človek sa stáva príležitosťou zjaviť veľkosť a zmyslel Božieho milosrdenstva. Ježiš je predstavený ako Boh, ktorý odpúšťa vinu kajúcnikovi. Ktorý na rozdiel od nás ľudí odmieta človeka odsúdiť a zatratiť. My ľudia sme totiž náchylní k rýchlemu posúdeniu a odsúdeniu človeka, pretože patriac svetu, milujeme viac tmu ako svetlo. Kdežto Ježiš miluje a prijíma hriešnikov, pretože nenávidí a odmieta hriech. Zázrak uzdravenia a odpustenia je Božím darom “pre človeka”. Každý zázrak sa stáva Božím odpustením a obnovením človeka. Ježiš predstavuje silu odpustenia, ktoré sa stáva silnejším ako samotné vzkriesenie zmŕtvych. Ospravedlnený človek zakúša Božiu lásku, ktorá je väčšia ako každé zlo a každá smrť.

Dennodenne k nám prichádza výzva od Svätého Otca k prijatiu Božieho milosrdenstva. Teda prijať dar, ktorý nám umožní oslobodiť nás od skutočností, ktoré nás paralyzovali a neustále zväzujú. Tento dar nám umožní znovu vykročiť k stretnutiu s človekom a Bohom. Boží dotyk, ktorý oslobodil Zacheja a Matúša od otroctva bohatstva; Máriu Magdalénu priviedol k pravej láske; Petra k skutočnému boju lásky voči Bohu; a kajúcemu zločincovi na kríži otvoril bránu Raja. Rok milosrdenstva nám vytvára priestor objavenia a uchopenia tohto nesmierneho Božieho daru.

 

Lk 5,17-26: Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 7. 12. 2015 9:51)

Slobodu nám dal raz a navždy Boh v podobe slobody ducha, o ktorú nás žiadna sila nemôže pripraviť, kým sa jej nevzdáme sami.
Pokiaľ ide o slobodu tela, tú má v moci Zlý a jeho synovia - ale len počas krátkeho času nášho pozemského bytia.
Z toho vyplýva, že žiadna demokracia nám slobodu nemôže dať, že ide len o nástroj bohatých a mcných aby nás slobody, ktorú nám dal Boh zbavili - ale nie násilím - aby sme si to sami (respektíve naši poslanci) odhlasovali.