Jdi na obsah Jdi na menu

Byť víťazmi

5. 12. 2016

https://www.drazbe123.com/fileadmin/user_upload/novica-zmagovaleAnglický spisovateľ William Shakespeare v jednom zo svojich diel napísal: “Naše pochybnosti sú zradcovia. Bránia nám, aby sme sa odvážili niečo vyskúšať, a často pre ne prehrávame tam, kde sme mohli byť víťazmi.” Na druhej strane, ako môže človek prežívať svoj život nez pochybností vo ste, kde je všetko spochybňované. Paradoxne nám to ani nerobí problém spochybniť. O to viac v duchovnom živote kresťana, ktorého viera je postavená na Slove. Ako sa človek môže stať víťazom?

V dnešnom evanjelium je Ježiš predstavený ako známa osoba. Farizeji a zákonníci prichádzajú k nemu, aby si vypočuli jeho učenie. Ide im o verifikáciu pravosti učenia. Aj keď v pozadí sa nachádzajú znamenia a zázraky, ktoré svedčia o jeho moci a pravosti, ich pozornosť je zameraná na slovo. Ťažko spochybniť zázrak - je evidentný, verejný a nepopierateľný. Avšak netýka sa to Slova - to je stále spochybniteľné a jeho výklad má tisíce spôsobov. O to viac Slovo proroka je vždy namierené proti autorite. Ježiš však používa jeden zo siedmych princípov pravosti v židovstve: “To, čo platí pri menšom prípade, platí aj vo väčšom.” Jeho otázka: “Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,’ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?’”, a následné konanie je potvrdením pravosti a moci. Zároveň svedectvom pozornosti Boha voči človeku.

Boh nehľadí obmedzene na človeka. Jeho pozornosť je upriamená na všetky aspekty jeho každodennosti. Telesný, psychický i duchovný rozmer majú rovnakú hodnotu v očiach Boha. Reakcia poslušnosti ochrnutého (“…vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov”) hovorí o plnom rozpoznaní Božej starostlivosti o jeho osobu. Vstať - uzdravený telesný rozmer; odišiel domov - psychický; velebiac Boha - duchovný rozmer. Ježiš to koná “vidiac ich vieru”. Ľudí, ktorí zanechali bokom svoje pochybnosti, a ktorí sa stávajú víťazmi Božej prítomnosti.

 

Ďalšie zamyslenie: Sloboda ducha (2015).

Lk 5,17-26: Keď v istý deň Ježiš učil, sedeli pri ňom farizeji a zákonníci, čo poprichádzali zo všetkých galilejských a judejských dedín i z Jeruzalema; a mal od Pána moc uzdravovať. Tu muži priniesli na nosidlách človeka, ktorý bol ochrnutý, a pokúšali sa dostať ho dovnútra a položiť pred neho. Ale keď pre zástup nenašli priechod, kadiaľ by ho vniesli, vyšli na strechu a cez povalu ho na lôžku spustili priamo pred Ježiša. Keď videl ich vieru, povedal: „Človeče, odpúšťajú sa ti hriechy.“ Tu zákonníci a farizeji začali uvažovať: „Ktože je to, že sa takto rúha?! Kto môže okrem Boha odpúšťať hriechy?“ Keďže Ježiš poznal ich myšlienky, povedal im: „O čom to premýšľate vo svojich srdciach? Čo je ľahšie – povedať: ‚Odpúšťajú sa ti hriechy,‘ alebo povedať: ‚Vstaň a choď?‘ Ale aby ste vedeli, že Syn človeka má na zemi moc odpúšťať hriechy“ – povedal ochrnutému: „Hovorím ti: Vstaň, vezmi si lôžko a choď domov!“ A on hneď pred ich očami vstal, vzal si lôžko a velebiac Boha odišiel domov. Všetkých sa zmocnil úžas a velebili Boha, a plní bázne hovorili: „Dnes sme videli obdivuhodné veci.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář