Jdi na obsah Jdi na menu

Komplikácia

http://padernodugnano.blogolandia.it/files/2010/04/matassa1.jpgIstý človek spadol do jamy, z ktorej nevedel nijak vyliezť. V istom okamihu okolo tohto už beznádejného človeka prechádzal Konfúcius: “Človeče zahĺb sa do seba aby si pochopil pravdu o sebe”, povedal a pokračoval ďalej. Neskôr prechádzal okolo Budha hovoriac: “Meditujúc a trpiac sa povznesieš nad túto tvoju situáciu”, povedal a pokračoval ďalej. Aj Mohamed sa zastavil a hovorí: “Alah to tak chcel, je to tvoj osud. To nezmeníš ani ty ani ja”, povedal a pokračoval ďalej. Po pár minútach vidí spúšťajúce sa lano. Po vyštveraní sa na povrch, vidí ako ho tam hore víta Kristus pripravujúc už aj niečo na jedenie.

Apoštoli dobre vedeli, kto má slová večného života. Zakúsili to, čo nás všetkých pozýva slovami: "Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním." Toto nie je jednoduché prianie alebo spolucítenie. Je to pozvanie k participácii na spolukráčaní. Táto aktívna účasť je podporená aj nasledujúcim pozvaní: "Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa..." On je teda ten, ktorý už to jarmo sám nesie. V spoločenstve s ním učeník nachádza uspokojenie a vnútorný pokoj.

Prečo to pozvanie prichádza a my sme pozvaní ho prijať? Totiž v ňom nachádzame to najvyššie dobro. Zobrať na seba jeho jarmo je tá najjednoduchšia a najpríjemnejšia cesta životom. Je tiež pravdou, že my ľudia si ju radi skoplikujeme, preto Kristus tieto slová veľmi rád znova a znova pripomína. Aj dnešný deň môžeme si pripomenúť náš konečný cieľ. Zároveň zhodnotiť, či svojim vybočením sme si zbytočne neskoplikovali svoj život a nepotrebujeme znovu upriamiť svoj pohľad na Krista.

 

Mt 11,28-30: Ježiš povedal: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu. Moje jarmo je príjemné a moje bremeno ľahké.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 10. 12. 2014 13:25)

Boh nám nadelí len taký kríž, ktorý vládzeme uniesť, kríže ktoré sú nad naše sily sú tie, ktoré sme si naložili sami, a tie nám nikdy Pán nepomáha niesť - nadarmo sa sťažujeme - pretože ako sme si ich naložili, tak ich môžeme aj zhodiť z pliec.
Samozrejme, že aj pri tomto sme slobodní a môžeme zhodiť aj kríž, ktorý nám nadelil Pán. Ale to neodporúčam, pretože on ho vzápätí nahradí takým istým a možno i ťažším. Opäť: Boh sa nedá vysmievať.