Jdi na obsah Jdi na menu

Dva kroky

27. 2. 2016

http://www.radiosubasio.it/wp-content/uploads/2014/04/abbraccio-

“Ako je to možné, že rozumom a srdcom som odpustil, a predsa cítim, že tomu čosi chýba.” Častá otázka, ktorou sa brojí každý z nás. Rozum hovorí o dôležitosti odpustenia, srdce sa snaží presvedčiť náš egoizmus a pýchu, a predsa je ťažké dôjsť k plnej realizácie odpustenia. Táto ľudské skúsenosť ma napadla, keď som si čítal dnešné evanjelium.

Ponúknuté podobenstvo sa dotýka jadra každej konverzie. Cesty, ktorá je srdcom celého pôstneho obdobia. Vyvádza človeka zo stavu únavy a sklamania, ktoré prináša hriech, k nádeji nového spôsobu života slobody. Na tejto ceste sa Boh zjavuje ako citlivý a mocný Otec, ktorý sa stará o svojho syna. Človek je zas predstavený ako ten, ktorý sa neuzatvára do svojho vlastného sveta, ale hľadá Boha-Otca skrze slobodné rozhodnutie.

Dobrodružstvo tejto cesty obrátenia spočíva v dvoch na seba nadväzujúcich krokov. V prvom rade, človek ako hriešnik sa necháva objať Božím milosrdenstvom. Boh je pripravený nesúdiť človeka, ale objať vracajúceho sa s veľkou dôverou a láskou. Realizuje sa prvá potreba človek: byť objatý. Ale to ešte neznamená všetko. Po tomto objatí - t.j. objavení, že som milovaný -, sa človek môže uzavrieť do sveta egoizmu a túžby vlastnenia milujúceho. Teda otrokom tejto lásky: “už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz…” Teda nestačí objaviť radosť z toho, že sme deti. Druhým krokom je objavenie, že sme aj bratia a sestry. Po objavení, že všetky naše hriechy boli pochované Božím milosrdenstvom, prichádza pozvanie na hostinu spolu s tými, ktorí sa stali príležitosťou pre náš hnev, bolesť a nenávisť. Na tejto hostine sme pozvaní objať každého človeka. Teda druhým krokom je objatie toho druhého, t.j. vzájomná láska a pomoc.

 

Lk 15,1-3.11-32: K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 27. 2. 2016 11:31)

Mne trvalo dlho, kým som naozaj prijal Otcovu argumentáciu. Myslím si, že pre bežného človeka to nie je jednoduché.