Jdi na obsah Jdi na menu

Vyrušenie alebo výzva

24. 2. 2016

http://www.studiocoradeschi.org/wp-content/uploads/2013/03/bipolIste, každý z nás zažil, čo to znamená odmietnutie - keď bol odmietnutý alebo on sám odmietol. Keď hľadíme alebo iný hľadí s nepriateľským pohľadom na konkrétnu výzvu, ktorá nás vyruší. Nepotrebujeme o ňom čítať v starých legendách, mýtoch či dokonca v posvätných textoch. Náš každodenný život nám prináša mnoho nového a prekvapení, ktoré nás prekvapujú a vyvádzajú z pokojného a z nášho pohľadu dobre organizovaného života. V rodine, v práci, v spoločenstvách sme neustále postavení pred rôzne výzvy. A čím je naša sociálna pozícia slabšia, tým menej máme právo rozhodnúť o prijatí alebo odmietnutí. A, tak človek veľmi ľahko podľahne ilúzii, že jediným možným spôsobom, ako nebyť ovplyvňovaný takýmito “vyrušeniami” je vystúpiť vyššie v sociálnej hierarchii. Získať miesto, kde už nikto nemôže naštrbiť náš pokojný a stabilný život.

V dnešnom evanjeliu sme počuli ako matka dvoch Zebedejových synov otvorene žiada Ježiša: “Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.” Aby v hierarchii spoločenstva zaujali prvé miesta. Je to v čase, keď už Ježiš má pred sebou jasný cieľ: sväté mesto prorokov a Mesiáša, Jeruzalem. Nehľadí viac na nepriateľstvo mnohých - farizejov, zákonníkov, predstaviteľ Židov - ktoré sa akumuluje okolo neho, a ktoré by obyčajnému človeku nedali spávať. Odmieta vstupovať do rôznych hádok, kto je väčší, silnejší, či kto má pravdu. Ako sa zdá, jeho pohľad je zameraný už len na to, ako prejaviť tú najvyššiu Božiu lásku vo Veľkonočnom tajomstve. Nejde mu o pokojný a bezproblémový život. A pre takýto pohľad otvára oči aj svojim učeníkom. Pohľad na spoločenstvo, kde sa dá prežívať vzťah a otvorenosť pre druhého.

Modernému človeku s presvedčením, že život je individuálna cesta, je takýto pohľad veľmi vzdialený. Nedokáže opustiť túžbu po pozíciách s presvedčením, že čím vyššia pozícia, tým viac sa stáva nedotknuteľný. Vzdialený od akéhokoľvek vyrušenia, zranenia či dokonca eliminácie. Pre kresťana sa však opustenie takéhoto zmýšľania stáva viditeľným znakom konverzie. Ide o poňatie ľudstva ako telo, v ktorom každý človek participuje na spoločnom dobre svojou prítomnosťou, aktivitou.

 

Mt 20,17-28: Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“ Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila. On sa jej opýtal: „Čo chceš?“ Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“ Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“ Oni mu vraveli: „Môžeme.“ On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“ Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom. Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 28. 2. 2016 12:25)

To je otázka: Nakoľko stupeň amorálnosti vydobíjania si čo najvyššieho sociálneho postavenia na Zemi ohrozuje život daných jedincov po ich smrti.