Jdi na obsah Jdi na menu

Zahľadenosť na seba

25. 2. 2016

http://pix.avaxnews.com/avaxnews/55/33/00023355_medium.jpegMnohí ľudia uverili predstave, že život máme pevne vo svojich rukách. Že naša budúcnosť je založená na našich realizovaných projektoch a predstavách. Že je ovocím našej každodennej snahy a aktivity. Keď sa pozrieme lepšie na naše každodenné rozhodnutia a konanie, v ich pozadí nájdeme túto inklináciu k tomu, čo Sväté písmo nazýva “život podľa tela” a jeho sily. Nechcem poprieť nutnosť našej činnosti a námahy, našej aktívnosti a snáh, neustále sa pretvárať z “akéhokoľvek" jednotlivca na skutočnú osobu. Vnímať vlastný život ako neustále zúrodňovanie našej ľudskosti. Predsa by bolo malicherné uveriť idolatrie ľudskej sily a nevnímať širšie skutočnosti. Táto naša sila nie je jediným zdrojom napredovania na ceste životného dobrodružstva. Tým, kým som, je výsledkom troch mohutností: 1. osobných predpokladov a vlastností; 2. náhodných udalostí, v ktorých som sa ocitol; a 3. sociálno-kultúrnych tradícií a hodnôt životného priestoru.

Dnešné evanjelium nám chce pripomenúť, že nie je možné nevnímať toto naše okolie, udalosti a ľudí okolo nás. Nie je možné prežívať svoj život štýlom modernej zahľadenosti do seba a do svojho egoizmu. Prežiť ho štýlom uzavretosti. Podľa evanjelia, táto vzdialenosť medzi nami a inými sa jedného dňa môže stať našou tragédiou. Obraz uzatvoreného domu, obohnaného vysokým a nepreniknuteľným múrom sa stáva viditeľným symbolom zapečateného a zatvrdnutého srdca, ktoré sa stará o svoj blahobyt bez toho, aby vnímal svoje okolie. Človeka, ktorý nedokáže vnímať, že pred dverami jeho srdca sedí iný človek. Človeka, ktorého životným priestorom je on sám.

Je to výzva pre nás každého, aby sa náš život - so svojimi darmi, limitmi, výzvami i potrebami - stal súčasťou omnoho širšieho priestoru. Aby kresťan bol ten, ktorý buduje mosty medzi ľuďmi a civilizáciami. Ktorého charakterizuje blízkosť voči ktorémukoľvek človeku. Sú silné slová Svätého Otca: “Osoba, ktorá myslí len na budovanie múrov - kdekoľvek sa nachádza - a nie na budovanie mostov, nie je kresťanom.”

Lk 16,19-31: Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář