Jdi na obsah Jdi na menu

Sila nádeje

1. 3. 2018

https://www.unhcr.it/wp-content/uploads/2017/02/spoon.jpgSloboda človeka je jedna zo základných princípov, aby človek mohol prežiť naplno svoj život. Don Luigi Sturzo, známy taliansky kňaz a politik napísal: “Sloboda je ako ovzdušie: žijeme obklopení ovzduším; ak je ovzdušie znečistené, človek trpí; ak je ovzdušia málo, človek sa dusí; ak ovzdušie chýba, človek zomiera.” Napriek tomu, je potrebné si uvedomiť, že náš život závisí ešte od ďalšej skutočnosti. Niektorí ju volajú náhoda, iní zhoda okolností.

Dnešné evanjelium nás stavia pred túto pravdu. Ježiš prestavuje dve životné skúsenosti - boháča a bedára. Bohatý (bezmenný) človek sa "obliekal do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval”. Pri jeho bráne "líhal akýsi žobrák” (poznáme jeho meno Lazár), ktorý “túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola”. Medzi nimi je “veľká priepasť”, tak na zemi ako i vo večnosti.

Okolnosti doviedli tieto osoby na odlišné miesta - jeden je bohatý a druhý bedár. Je však na ich slobodnom rozhodnutí (Ježiš to zdôrazní konštatovaním: “Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.”) ako so svojou situáciou naložia. Prvý vytvára okolo seba veľkú priepasť - oddáva sa idolatrie prítomnosti, vlastných síl a schopností. Takýto pohľad mu neumožňuje pohliadnuť za bránu svojho “panstva”. Druhý, v biednom stave, živý opravdivú čnosť nádeje, ktorá sa prejavuje túžbou po maličkostiach. Aj keď medzi ním a bohatým človekom priepasť, jeho nádej mu umožňuje hľadieť ďalej, ako je “stav, v ktorom sa nachádza”. Nádej sa stáva bránou do Neba - skúsme si dnes dať otázku: čo živím v sebe vo svojej slobode? Je to nádej, ktorá prekonáva i tie najväčšie priepasti?

 

Lk 16, 19-31: Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy. Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘ No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik čo ako by chcel nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘ Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘ Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘ Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘ Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář