Jdi na obsah Jdi na menu

Nepodstatné

10. 1. 2015

http://legamenti.files.wordpress.com/2011/10/img_1073.jpgČlovek dnešnej doby sa tak masívne zameral na odhaľovanie akcidentov, že mu uniká podstata. Viditeľne sa to prejavuje v poznávaní sveta alebo spoločnosti. Veda, zameriavajúc sa na mikro skutočnosti veľmi rýchlo zabúda, aký je jej pôvodný zámer. V spoločnosti je to ešte viditeľnejšie. Stačí si lepšie všimnúť naše diskusie. Aj tie najpodstatnejšie témy často uviaznu na banalitách a jadro zostane mimo záujmu. Podobné je to aj pri existencie samotného človeka. Dôležité sú vlasy, chôdza či krivé nohy a bokom zostane podstata človeka.

Je zaujímavé hľadieť na Nazaretčanov ako prijímajú Ježiša. Ako popisuje Lukáš v úvode úryvku, chýr o jeho skutkoch sa k nim doniesol. Počuli o svojom rodákovi mnohé neslýchané informácie. Zrazu je tu pred nimi a môžu sami zakúsiť jeho veľkosť. Sú milé slová, ktoré im predostrie na zamyslenie. Akcidenti, o ktorých počúvajú, sú veľmi milé. Ale ak prevrátime stranu evanjelia ich reakcia nás vyvedie z miery: “zhodiť zo zrázu za mestom”. Nedokážu sa zahľadieť za svoju vlastnú zmyslovú skúsenosť, aby odhalili veľkosť toho, ktorý stojí pred nimi a prináša Božiu milosť.

Viera sa dostáva do úzkych pri takomto okresanom vnímaní reality. Totiž Boh hľadí na človeka v jeho celistvosti. Nepozerá len na naše “detinské” túžby a chcenia v tomto okamihu (asi netreba písať o tom aké sú premenlivé či pominuteľné - to poznáme veľmi dobre). V takomto zmýšľaní sa zdá na prvý pohľad, akoby nás Boh nemal rád. A takého Boha treba v sebe zabiť, zhodiť ho zo zrázu, na ktorom je postavená naša duša.
Alebo je to príležitosť v tichosti sa zamyslieť nad Ježišovými slovami a pochopiť, aký je obmedzený môj pohľad na skutočnosť. Nechať, nech Kristus mi otvára nové obzory pre pochopenie druhého, spoločenstva i samotnej Božej prítomnosti. Alebo sa bojíme, že odhalíme v akom trápnom svete som doteraz žil?

 

Lk 4, 14-22a: Ježiš sa v sile Ducha vrátil do Galiley a chýr o ňom sa rozniesol po celom kraji. Učil v ich synagógach a všetci ho oslavovali. Prišiel aj do Nazareta, kde vyrástol. Podľa svojho zvyku vošiel v sobotu do synagógy a vstal, aby čítal. Podali mu knihu proroka Izaiáša. Keď knihu rozvinul, našiel miesto, kde bolo napísané: „Duch Pána je nado mnou, lebo ma pomazal, aby som hlásal evanjelium chudobným. Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Potom knihu zvinul, vrátil ju sluhovi a sadol si. Oči všetkých v synagóge sa upreli na neho. A on im začal hovoriť: „Dnes sa splnilo toto Písmo, ktoré ste práve počuli.“ Všetci mu prisviedčali a divili sa milým slovám, čo vychádzali z jeho úst.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 7. 1. 2017 10:37)

Keď už sme pri tej sociológii a vede vôbec. Učí nás, že žiadny subsystém nemôže fungovať inak - čiže proti ostatným subsystémom.
Z toho vyplýva, že aj vedci už dávno nie sú slobodní bádatelia, ale platenými sluhami, komu sa to nepáči - tak pracovníkmi, bohatých a mocných. Peniaze sú a musia byť v trhovej spoločnosti za všetkým, to jest ich vlastníci rozhodujú o tom, čo sa bude skúmať a v akom poradí. Keby rozhodovali v záujme ľudstva a nie vo svojom záujme boli by tí najlepší z nás. Lenže potom by neboli ani vojny, ani obrovské rozdiely v životnej úrovni dajme tomu vo Švajčiarsku, na Slovensku či v Eritrei.