Jdi na obsah Jdi na menu

Konkrétnosť

8. 1. 2015

http://www.paroladiugo.it/wp-content/uploads/2014/08/papa.jpgKeď neslúžim sv. omšu zvyknem sa započúvať zo spovednej miestnosti do myšlienok predkladanými mojimi spolubratmi v kňazstve. Niekedy sú oslovujúce a inokedy plné zbožných slov a prianí, na ktoré je aktuálna reakcia “múdro a sväto hovorí”. Ale na otázku: “A čo tým chcel povedať?”, odpovieme: “Neviem!” Možno aj moje príhovory môžu byť takéto: nič nehovoriace zbožné rečičky. Väčšina svetových náboženstiev (hinduizmus, budhizmus, aj mnohé kresťanské cirkvi) sa vás snažia priviesť k transcendentnému uvažovaniu - v myšlienkach, vysvetleniach, princípoch, víziách - ktoré sú mnohokrát vznešené slová, ktoré nič nehovoria - ale sa dobre počúvajú.

Čo vo vás zostalo po tohtoročných sviatkoch? Krásne spomienky na spoločenstvo, na zbožne prežité perfektne pripravené liturgické slávenia, na kultúrno-duchovné podujatia pripravené deťmi či mladými? Alebo sa podobáme trom mágom, ktorí po nájdení Krista a stretnutí s ním, vracajú sa do bežného života už celom inou cestou. To prežívanie Vianoc, to stretnutie s Kristom v nás nemalo vyvolať útek od každodenného života, ale malo pozvať k inej ceste či spôsobu prežívania každodennosti.

Poznáme to, že veci a udalosti nedokážu uspokojiť naše túžby. Často je to spôsob (ako sa vložíme do vecí), ktorý prinesie vnútornú radosť z vykonaného či prežitého. Pre kresťanov tým spôsobom je vnímanie prítomnosti Krista v každej udalosti alebo činnosti. On dáva životu nádych chutného chleba. Prináša uspokojenie v maličkostiach a radosť z každodennosti, ako to prežil veľký zástup počúvajúcich a nasýtených ľudí. Kresťanstvo nie je o vznešených a imanentných veciach, ale o každodennej realizácie lásky a služby. Aj preto v čase egoizmu a individualizmu ľudia utekajú od Krista. Jeho prítomnosť nenechá človeka ľahostajného, "núti" ho konať. Nechajme sa uniesť Kristovou prítomnosťou, ktorý hovorí: "Vy im dajte jesť!"

 

Mk 6,34-44: Keď Ježiš videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi, lebo boli ako ovce bez pastiera. A začal ich učiť mnohým veciam. Keď už bolo veľa hodín, pristúpili k nemu jeho učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a je už veľa hodín. Rozpusť ich, nech sa rozídu do okolitých osád a dedín kúpiť si niečo na jedenie.“ On im odpovedal: „Vy im dajte jesť!“ Vraveli mu: „Máme ísť nakúpiť za dvesto denárov chleba a dať im jesť?“ Opýtal sa ich: „Koľko máte chlebov? Choďte sa pozrieť!“ Keď to zistili, povedali: „Päť a dve ryby.“ Tu im rozkázal usadiť všetkých po skupinách na zelenú trávu. A posadali si v skupinách po sto a po päťdesiat. Potom vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával svojim učeníkom, aby im ich rozdávali. Aj obe ryby rozdelil všetkým. Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov odrobín a zvyškov z rýb. A tých, čo jedli chleby, bolo päťtisíc mužov.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 8. 1. 2015 17:04)

Je to tak. Urobili sme pre svoje 2 dcéry a 2 vnučky tak ako každé vianoce čo sme mohli.
Nebolo to dosť, a veľmi zakrátko sme sa to aj dozvedeli - väčšinu práce sme síce vykonali my, dvaja dôchodcovia a aj sme to zaplatili. Napriek tomu boli všetci nepokojní, každý utrpel nejakú krivdu.

Čo urobíme? Jednoducho v novom roku pôjdeme inou cestou.