Jdi na obsah Jdi na menu

Dôvera

30. 12. 2015

http://www.sermig.org/images/stories/foto2013a/11_novembre/fiducĽudová múdrosť hovorí: “dôveruj, ale preveruj". Niekedy sa zdá, že zabúdame na tú prvú časť. Pričom každé naše rozhodnutie je koniec-koncov rozhodnutím dôvery a nádeje v to, že nás človek či inštitúcia nesklamú. Bolo by smiešne, ak by každý pasažier v hromadnej doprave chcel vidieť vodičský preukaz a dychovú skúšku šoféra. Aj keď, v tej našej neustálej zväčšujúcej sa nedôvere, všetko smeruje k takémuto správaniu. Strata dôvery vedie aj k strate rozpoznávania a následne straty viery.

Dnešné evanjelium pokračuje v rozprávaní o udalosti, keď Jozef a Mária prinášajú Ježiša do chrámu. Podľa židovskej tradície k hodnovernosti je potrebné svedectvo dvoch osôb. A tak evanjelista Lukáš ho ponúka využitím spôsobu jeho vlastným. A to svedectvo zmiešanej dvojice - muža a ženy. Ako necháva priestor Zachariášovi a Alžbete, Ananiášovi a Zafire, k svedectvu múdreho Simeona prikladá svedectvo stareny Anny. Jej starecký vek (znamenie múdrosti v hebrejskej tradícii) ako i vdovstvo (teda dôvera voči Bohu a znamenie Božej starostlivosti) sú znamením hodnovernosti svedectva. Rozpoznáva v dieťati Božiu prítomnosť a následne sa stáva ohlasovateľkou tohto posolstva: "velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema”. Teda dôvera k Božím prisľúbeniam ju vedie k rozpoznaniu Prichádzajúceho, a to ju vedie k chvále a svedectvu o tejto udalosti.

Teda dôvera sa stáva východiskovým bodom pre rozpoznanie Boha, ktorý sa zjavuje. Prijatím nečakaného stretnutia s ľuďmi, ktorí prinášajú Boha. Prijatím udalostí, ktoré zjavujú Božiu vôľu. Človek bez dôvery stráca príležitosť rozvinúť v plnosti svoj život. Stráca príležitosť stretnúť človeka a vytvoriť vzťah lásky. Stráca príležitosť stretnúť Boha a naplniť svoj život jeho milosťou. Stratou dôvery prichádzame o príležitosť prežívať v živote teologálne čnosti: nádej, lásku a vieru. Nenechajme sa uniesť sklamaním, aby sme nestratili tento východiskový bod: dôveru.

 

Lk 2,36-40: Žila vtedy prorokyňa Anna, Fanuelova dcéra, z Aserovho kmeňa. Bola už vo vysokom veku. Od svojho panenstva žila so svojím mužom sedem rokov, potom ako vdova do osemdesiateho štvrtého roku. Z chrámu neodchádzala, vo dne v noci slúžila Bohu pôstom a modlitbami. Práve v tú chvíľu prišla aj ona, velebila Boha a hovorila o ňom všetkým, čo očakávali vykúpenie Jeruzalema. A keď vykonali všetko podľa Pánovho zákona, vrátili sa do Galiley, do svojho mesta Nazareta. Chlapec rástol a mocnel, plný múdrosti, a Božia milosť bola na ňom.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 3. 1. 2016 11:57)

V trhovom systéme, kde vládnu peniaze, moc a úspech sa stáva morálka zbytočnou príťažou - takže morálky je ako šafranu a dôvery toľko isto.
Napriek tomu súhlasím s tým, že ako kresťania by sme nemali dôveru eliminovať z nášho myslenia a konania - samozrejme v jej rozumných hraniciach
Sväté písmo hovorí jasne: jeden je Pán, Učiteľ i Sudca. Ak prejavím svoju dôveru a daný človek ma sklame, to nie je môj problém, problém nemám ja ale on.