Jdi na obsah Jdi na menu

Prikázanie

26. 10. 2014

Žijeme v dobe, kedy si my vyberáme, koho budem mať a koho nebudem mať rád. Dokonca, u niektorých mladých je toto rozhodnutie motivované negatívnym postojom rodičov. Mám právo na toto rozhodnutie. Aj preto pri čítaní slov z Lukášovho evanjelia vyskakujú hneď dve skutočnosti, ktoré u mnohých vzbudzujú otázniky:
Prvá sa dotýka chápania samotnej skutočnosti Lásky. Čo je to vlastne láska - pocit, rozhodnutie, bratie, dávanie…? Nechcem sa tu rozpisovať o tejto téme. Skôr odporúčam knihy, ktorých je v našich kresťanských kníhkupectvách na túto tému množstvo. Napríklad, niečo také ľahšie 5 jazykov lásky od Garyho Chapmana, možno niečo “náročnejšie” Štyri lásky od C.S. Lewisa, alebo encyklika pápeža Benedikta XVI. Deus Caristas est.
Druhá sa dotýka toho, či človek je schopný milovať “na rozkaz”, na základe nejakého nariadenia. Dokonca, či má niekto právo rozkázať milovať v súčasnej doby, ktorú nazývame “mentalita práv”, ale bez prijatia konsekvencií. V súčasnosti sme nahradili pojmy príkaz, zákaz, nariadenie slovami práva či stratégie, ktoré v sebe už nenesú aspekty dôsledkov a konsequencí.

Na pochopenie týchto skutočností je potrebné poznať význam slova “prikázanie”. Biblia o tom jasne hovorí: “Prikázanie je totiž lampou, poučenie svetlom, výčitky pri výchove sú cestou života” (Prís 6,23). Takto prikázania, dokonca poučenie či výčitky, sú nám dané, aby sme v slobode dokázali kráčať cestou života. Oni nezväzujú, oni otvárajú človeka pre prijatie slobody Božieho stvorenia. Teda prikázania sú vyjadrením Božej lásky voči človeku (aj preto láska, ktorá nebolí, ktorá sa nezrieka, ktorá nezužuje svoj priestor, nie je láskou) a sú zároveň prorockým hlasom na našej ceste života (oni totiž hovoria aj o konsekvenciách - ak nebudeš takto konať, dopadneš takto).

Na otázku učiteľa zákona, ktorý by mal veľmi dobre poznať odpoveď: “ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?” Ježiš Kristus odpovedá s pomenovním dvoch: “Milovať Boha” a “milovať blížneho”. Súčasne tým zväzuje tieto dve prikázania lásky. Predstavuje človeku úzke prepojenie medzi láskou voči Bohu a láskou voči stvorenstvu. Napriek tomu je medzi nimi rozdielny akcent. Keď Ježiš hovorí o láske voči Bohu, hovorí o totálnej láske - “celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!”
Láska voči blížnemu je založena na hodnote lásky voči sebe samému: “Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!” Preto nehovoríme o dvoch paralelných láskach. Ale, že láska voči blížnemu a voči spoločenstvu je konkrétnym prežívaním lásky voči Pánovi. Miluješ blížneho jedine vtedy, ak miluješ Pána.

http://www.chiesamadrebutera.it/img/records/resize/foto_157_4715Skúsme prejsť ku konkrétnosti nášho života. Nekonáme správne ak v konkrétnom živote tieto dve lásky oddeľujeme. Niektorí zdôrazňujú lásku voči Bohu, majúc pred sebou jedine duchovný rozmer tohto prikázania: neustále modlitby, citová skúsenosť s Bohom, obrátenie a ľútosť nad hriechmi sú prejavom viery. Vidiac len Božiu dimenziu a zabudajúc na konkrétneho človeka pred sebou. Druhý omyl je, ak sa zdôrazňuje len antropologický či spoločenský rozmer: boj za spravodlivosť, za solidaritu či toleranciu prekryje lásku voči Bohu. Často v horlivosti za túto spravodlivosť, za práva zabudneme na osobu Boha.
Pre najlepšie pochopenie tohto prikázania nám pomáha samotné Evanjelium, ktoré pozýva k slobode človeka bez toho, aby sme odpísali Boha a jeho zvrchovanosť. Súčasne ak hovoríme o Bohu, bez toho, aby sme nezabudli na človeka. Kresťanský otec tak nemôže povedať manželke, ktorá ho prosí o pomoc: “Teraz ma nechaj, modlím sa ruženec.” Na druhej strane, žena-matka: “Pane Bože, prepáč, ale dnešnú nedeľu nemôžem ísť do kostola, lebo prišli deti na návštevu.” V tomto prepojení medzi jedným a druhým rozmerom prikázania lásky vidím prítomnosť Božej lásky, ktorá mi otvára oči, aby som videl pravdu života. Prežíval niečo ako "osobný realizmus" života lásky - nežil v omyle egoizmu, pýchy, konzumizmu, ľahostajnosti, ale v pravde vedel milovať ľudí a Boha. 

 

Mt 22,34-40: Keď sa farizeji dopočuli, že Ježiš umlčal saducejov, zišli sa a jeden z nich, učiteľ zákona, sa ho spýtal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, ktoré prikázanie v Zákone je najväčšie?“ On mu povedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým svojím srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou! To je najväčšie a prvé prikázanie. Druhé je mu podobné: Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Reakcia

(Matulay, 26. 10. 2014 8:42)

V totmoto smere to mám jasné, Božia láska nie je cit, ale rozhodnutie, a teda ani naša láska by nemal byť citom, ale rozhodnutím. Výsledok je taký, že na mojej manželke sa mi páči skoro úplne všetko, ešte aj sadlo, ktoré sa normálne nedá považovať za pekné - inak povedané nepotrebujem, aby sa niečo na mojej manželke zmenilo, a tým by sa mi páčila viac, zároveň mi to neprekáža pri tom, aby som ocenil krásu iných žien, bez toho, aby som si nepomyslel, že tá moja je najkrajšia, pretože mi bola vybraná smotným Bohom - čo dosvedčuje naše sviatočné manželstvo. Tí čo toto nepochopili nemôžu byť v manželstve celkom spokojní, o čom svedčí mnoho (aj opakovaných) rozvodov.