Jdi na obsah Jdi na menu

Vysvetľovať

31. 10. 2014

Od nášho narodenia, naši rodičia a iní snažili nás naučiť životu v spoločnosti (niektorým sa to podarilo viac, niektorým menej :-): ako sedieť pri stole, ako pozdraviť či poďakovať, ako sa správať ku starším, ako sa predstaviť neznámemu… Kto si to osvojí stáva sa dobre vychovaným človekom. Jeho správanie pomáha jemu začleniť sa do spoločenstva, ale zároveň pomáha k tvorbe dobrej spoločnosti.

http://cdn.iovalgo.com/wp-content/uploads/2011/05/sogni.jpg

Aj kresťanský život má určité stanovené pravidlá, rituály: modlitba, spoločenstvo, slávenia, konanie podľa Božích prikázaní. Konanie, ktoré človeka priblíži viac k Bohu a človek sa stáva dobrým kresťanom. Napriek tomu, Ježiš nás pozýva k niečom hlbšiemu, ako len rigorózna poslušnosť voči Božím prikázaniam. Nehovorí o neposlušnosti. Chce nás priviesť ku poznaniu, že prikázania sa nedotýkajú len vonkajších skutkov človeka. Sú záväzkami, ktorými Boh chce uchvátiť srdce človeka. Teda človek si nemôže vysvetľovať Boží zákon podľa seba, rozdielne od svojho Učiteľa. 

Vysvetľovanie zákona zo strany farizejov bolo často posunuté do extrému rigorizmu. Prehnaná pozornosť voči pôstu, almužne či dodržiavanie formálnych rituálov očisťovania boli nasadením masky zbožnosti. Ale ich správenie nesmie ospravedlniť našu ľahostajnosť voči Bohu. Totiž postmoderný človek posúva hranicu “vysvetľovania Božích príkazov” do opačnej strany: k ľahostajnost a ľahkovážnosti. Veď, čo iné sa nachádza v pozadí kritických vyjadrení na margo záverov Mimoriadnej synody o rodine? Túžba “po svojom vysvetľovať” to, čo vysvetlí najlepšie Boh. Nachádzajme si čas vo svojom dni na započúvanie sa do Božieho hlasu: Sväté písmo, meditácia, duchaplný rozhovor s druhými a ďalšie… Šírme jeho slová vo svojom okolí, pozývajme ďalších a ďalších.
Dnes máme mnoho príležitosti, ako aktívne využiť svoj čas. Štyrikrát do týždňa mám prednášky na univerzite. Cesta mi trvá asi 40 min. metrom alebo 30 min. bicyklom. Tieto minúty využívam počúvaním rozhovorov na rôzne témy od známeho teológa, konvertitu Scotta Hahna.

 

Lk 14,1-6: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 31. 10. 2014 14:15)

Zachytím sa iného, počul som už od mladých, že dôchcok by mali brať oni, aby si život užili aroiť by mali starší, starí,
ja by som to ešte rozšíril - do školy ba mali chodiť tiež až študenti stredného a staršieho veku,
z mladých len tí, čo ich to baví, a to by bolo minimum.
Ušetrila by sa kopa peňazí a vzdelávanie by opäť dostalo zmysel. Mňa by určite bavilo sedieť v lavici ako študent a učiť sa nové veci, než učiť študentov, ktorých to nebaví a vzdelanie je pre nich len inštrumentom, papieorm, ktorý potrebujú.

Re: komentár

(Dominik, 31. 10. 2014 14:23)

Stanislav, tak to máš úplne pravdu. V triede sme len dvaja kňazi, ktorí vekom sa blížime ku 40tke... Ale asi len nás dvoch to výslovne baví. Ostatní to berú ako nutné zlo ku dosiahnutiu dobrého zamestnania a hlavne dobrého zárobku.
Takže som rád, že až teraz som prišiel do Ríma a vrátil sa do školských lavíc... :)