Jdi na obsah Jdi na menu

Dialóg medzi nemožnosťou a nutnosťou

30. 10. 2015

http://www.enitaliano.com/wp-content/uploads/2012/10/dreamstime_Viesť dialóg je ťažká ale aj silná udalosť. Dokáže to len ten, ktorý trpezlivo načúva druhému a snaží sa mu porozumieť. Zároveň v pravý čas otvára ústa, prehovorí a je tiež vypočutí. Dve osoby sa nachádzajú v situácii, kedy názory toho druhého nepovažujú za omyl či klamstvo. Takéto stretnutie sa stáva opravdivým dialógom, z ktorého každý vyjde ako darca i obdarovaný. Takáto otvorenosť a sloboda dialógu je potrebná aj medzi človekom a Bohom. Ako to napísal Tomáš Halík: “viera zostáva neskončeným dialógom Boha s ľuďmi, ktorá otvára priestor pre dialóg o viere uprostred ľudskej rodiny”.

14. kapitola Lukášovho evanjelia sa koncentruje okolo dialógu medzi nemožnosťou a nutnosťou. Nemožnosť podľa Zákona “uzdravovať”, teda konať dobro. Nutnosť urobiť to, čo je potrebné a správne. Je zaujímavé, že “múdri a znalí” Božích prikázaní v tomto momente mlčia. Dá sa vôbec hovoriť pred nesmiernou túžbou Boha po prinášaní dobra do života človeka. Je lepšie mlčať, aby som si v tom okamihu neurobil hanbu. Predsa je tu dialóg - medzi Zákonom a Božou milosťou, teda medzi úzkou spojitosťou viery a zvykom, medzi normou a slobodou, medzi pravidlami a Bohom. Izraeliti dobre vedia, že deti pána domu majú právo na oddych avšak otroci nie. Preto Boh definoval sobotu ako deň oddychu, kde sa má prejaviť na človeku Božia milosť. Avšak tá sa prejavuje skrze Božiu lásku. Preto porušuje sobotu ten, ktorý odmietne konať dobro.

Načúvať tomuto dialógu sa nedotýka len neveriacich ale nás, ktorí si hovoríme veriaci. Viera začína oslovením, spontánnosťou, entuziazmom, zápalom. Postupne, ako každá ľudská skutočnosť, sa organizuje, štrukturalizuje, usporiadáva do určitých pravidiel. Môžme hovoriť o racionalizácii viery. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že stratí svoj konečný cieľ. Pre nás kresťanov i Židov je to naplnenie posledného dňa stvorenia - oddych v Božom náručí. Boh, ktorý na kríži rozpäl svoje ruky, aby tak objal človeka.

 

Lk 14,1-6: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. A hľa, bol pred ním akýsi človek, ktorý mal vodnatieľku. Tu sa Ježiš obrátil k zákonníkom a farizejom a opýtal sa: „Slobodno v sobotu uzdravovať, či nie?“ Ale oni mlčali. Vzal ho teda, uzdravil ho a prepustil. A tamtým povedal: „Ak niekomu z vás padne do studne syn alebo vôl, nevytiahne ho hneď hoc aj v sobotu?“ A nevedeli mu na to odpovedať.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář