Jdi na obsah Jdi na menu

Sloboda konania

slobodakonat.jpgDejiny myslenia ponúkli mnohé definície slobody. Od veľmi silných pomenovaní až po mnohé absurdity. Od previazaní s ľudskou existenciou, kde “ja som ten, ktorý sa rozhoduje; ak neexistujem, potom sa nerozhodujem”, až po chápanie slobody ako “vyjadrenie nezmyselnosti ľudského života, ktorý je odsúdený k slobode”. Krásu opravdivej slobody nám neustále pripomína Sväté písmo.

Dnešné evanjelium predstavuje Ježiša v pozícii toho, ktorý vyslobodzuje (udeľuje mu slobodu) človeka od neduhu, a ktorý koná naplno slobodne. V strede tejto udalosti je spása Abrahámovej dcéry - človeka patriaceho k Vyvolenému národu, ktorému patria Božie prisľúbenia. Predstavuje deň, v ktorom sa prejaví plnosť Božieho stvorenia. Táto plnosť siedmeho dňa sa začína už v synagóge v Nazarete pri jeho ohlásení slovami proroka Izaiáša: “Poslal ma oznámiť zajatým, že budú prepustení, a slepým, že budú vidieť; utláčaných prepustiť na slobodu a ohlásiť Pánov milostivý rok.“ Naplno sa realizuje v každom momente, kedy Boh udeľuje milosť. Preto, pochopiť dejiny znamená rozpoznávať Božie skutky, ktorými odovzdáva človeku spásu. Keď človeka oslobodzuje od všetkého, čo ho doposiaľ zväzovalo. Umožňuje mu slobodne sa rozhodnúť pre dobro.

My kresťania sme pozvaní pochopiť, aké je dôležité nemať strach zo slobody. Človek bez tejto slobody vidí veci nesprávne. Zároveň mu to neumožňuje vykonať úžasné skutky milosrdenstva a lásky. Ako to vyjadril ešte ako kardinál súčasný Svätý Otec: “Mnohí sa zľaknú, keď sa im ponúkne “jednoduchý” život, pretože sa zľaknú slobody.” Človek sa musí učiť od obyčajného dieťaťa. Ak sa chce naučiť kráčať, musí sa pustiť rodiča a v slobode vykročiť. Sloboda pochádza od Boha, ktorý nám ju vložil do srdca. Sloboda, ktorá nás robí veľkými a silnými v konaní dobra a schopnosti milovať. Sloboda, ktorá nemá problém si “zašpiniť” ruky pred druhými, aby vyjadrila opravdivú lásku voči blížnemu.

 

Lk 13,10-17: Ježiš učil v sobotu v istej synagóge. Bola tam žena, ktorá osemnásť rokov mala ducha neduživosti. Bola zhrbená a nemohla sa ani trochu narovnať. Keď ju Ježiš zbadal, zavolal si ju a povedal jej: „Žena, si oslobodená od svojej choroby,“ a vložil na ňu ruky. Ona sa hneď vzpriamila a oslavovala Boha. Ale predstavený synagógy sa nahneval, že Ježiš v sobotu uzdravuje, i povedal zástupu: „Je šesť dní, keď treba pracovať; v tieto dni prichádzajte a dávajte sa uzdravovať, a nie v sobotu!“ Pán mu odpovedal: „Pokrytci! Neodväzuje každý z vás v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí ho napájať? A túto Abrahámovu dcéru, ktorú satan držal osemnásť rokov spútanú, nebolo treba vyslobodiť z tohoto puta hoci aj v sobotu?“ Keď to povedal, všetci jeho protivníci sa zahanbili, ale ľudia sa radovali zo všetkých slávnych skutkov, ktoré konal.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář