Jdi na obsah Jdi na menu

Pravé miesto

31. 10. 2015

http://www.liosite.com/system/wp-content/uploads/2013/02/Il-mio-Súčasný svet tento spôsob konania veľmi nechápe (často ani nepozná), aj keď ho potrebuje omnoho viac, ako tradičná spoločnosť. Reč je o pokore. Žije v nás predstava, že sme stvorení pre slávu. Potrebujeme chváliaci pohľad a úctu druhého. Veď človek sa svojou bojovnosťou a ambicióznosťou stáva protagonistom v ľudských dejinách. Pričom si málo uvedomuje, že čnosť pokory mu umožňuje človeku pochopiť seba, svet a vlastné miesto v ňom.

Ježiš v dnešnom evanjeliu predstavuje, akého ducha by mal prijať učeník. Ježiš so svojimi učeníkmi, počas sobotňajšieho dňa - deň predstavujúci vyvrcholenie stvorenia, je pozvaný na hostinu k istému poprednému farizejovi. Vstupujúc do miestnosti je pozvaný každý zaujať “svoje miesto” - vybrať si to svoje pravé. Hovoríme o pokore, ktorá umožňuje človeku objaviť svoju vlastnú identitu. Ktorý na rozdiel od vonkajškovosti “kotkodákajúcej sliepky”, ukrýva svoj poklad vo svojom vnútri a v pravý čas mu umožňuje vyjsť von. V tomto Boh ide príkladom - nevyberá si prvé miesta, ale pokorne sa stáva posledným. Toto je konanie Boha v dejinách ľudstva. Táto história zároveň učí, že s takýmto postojom to človek dotiahne omnoho ďalej.

Pokora sa tak stáva pravdou o človeku a o Bohu. Nie je to teda obyčajná Božsko-ľudská čnosť. Je to určitá špecifickosť Boha i človeka. Preto sv. Ignác z Loyoly pri istej príležitosti napíše: “Cieľ každého apoštola je priviesť ľudí ku pokore.” Teda priviesť ho k trom rozmerom ľudskej špecifickosti: 1) k tomu, aby si v pravde si uvedomil svoju jedinečnosť pred Bohom - preto by bolo smiešne, aby sa človek neustále porovnával s inými; 2) uchopil a pochopil potrebu daru Božej prítomnosti v jeho živote, ktorá mu prináša spásu a vykúpenie - sám si totiž nevystačí; 3) teda i potrebu ďalších, potrebu spoločenstva - prijal jedinečnosť svojho povolania ale i tých druhých. V dialógu s Bohom a s ľuďmi našiel svoje miesto pri stole, ktorý pripravil Boh i svet.

 

Lk 14,1.7-11: V istú sobotu vošiel Ježiš do domu ktoréhosi popredného farizeja stolovať a oni ho pozorovali. Keď zbadal, ako si pozvaní vyberali popredné miesta, povedal im toto podobenstvo: „Ak ťa niekto pozve na svadbu, nesadaj si na prvé miesto, lebo mohol pozvať niekoho vzácnejšieho, ako si ty; a prišiel by ten, čo pozval teba i jeho, a povedal by ti: ‚Uvoľni miesto tomuto.‘ Vtedy by si musel s hanbou zaujať posledné miesto. Ale keď ťa pozvú, choď, sadni si na posledné miesto. Potom príde ten, čo ťa pozval, a povie ti: ‚Priateľu, postúp vyššie!‘ Vtedy sa ti dostane pocty pred všetkými spolustolujúcimi. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 2. 11. 2015 8:48)

Keď si uvedomíme, že sme každý Božím originálom, tak je porovnávanie sa navzájom naozaj smiešne.
Napriek tomu je ľudské, že to robíme, je to pre nás určité meradlo toho, akí sme, čo sme dosiahli.
Ide len o to, aby sme si nezávideli, a aby sme sa porovnávali hlavne v dobrom a v dobrote.

Originál

(Dominik, 2. 11. 2015 17:44)

V tom je paradox - kopírujeme, ale nikdy nebudeme ako ten druhý... Sme originál - dokonca aj v tom kopírovaní... :-)