Na čom záleží?
Keď čítam dnešný úryvok z Evanjelia, ktorý prináša zoznam apoštolov, príde mi na um otázka: “Či Ježiš po prebdenej noci v modlitbe nebol tak trochu ešte ospalý, keď si vyberal svojich apoštolov?” Myslím, že nikto z nás by nebol schopný vybrať si tak rozličných ľudí. Intelektuálov ako Ján, rybárov ako Peter, mýtnika ako Matúš, farizeja ako Bartolomeja, konzervatívca ako Jakuba, s teroristickými tendenciami ako Šimona. Zelótu, ktorého oslavujeme dnešný deň. Príslušníci tejto sekty boli známi tým, že použitím násilia chceli oslobodiť Izrael z pod nadvlády Rimanov. Neustále nosiac nôž pod šatami, pripravení zabiť nejakého Rimana.
Práve takéhoto násilníka a takéhoto teroristu si vyberá Kristus. Nie len on, ale aj všetci ostatní v Ježišovej blízkosti pochopia, že láska je silnejšia a ničivejšia ako násilie. Takto môžeme pochopiť, že Cirkev nie je spoločenstvo dokonalých ľudí. Ale spoločenstvo nedokonalých ľudí, ktorých Kristus pozýva učiť sa od neho pravosti života. V jeho prítomnosti, spolu prežívame školu evanjelia. Tým najsilnejším znamením jeho školy je nakoniec kríž a silou jeho zmŕtvychvstanie.
Teda nezáleží odkiaľ a v akom stave si nás pozval. Záleží na tom, či dokážeme počúvať a učiť sa. Učiť sa opravdivej láske a odpusteniu.
Lk 6,12-19: V tých dňoch vyšiel Ježiš na vrch modliť sa a strávil celú noc v modlitbe s Bohom. Keď sa rozodnilo, zavolal si učeníkov a vyvolil si z nich Dvanástich, ktorých nazval apoštolmi: Šimona, ktorému dal meno Peter, a jeho brata Ondreja, Jakuba, Jána, Filipa, Bartolomeja, Matúša, Tomáša, Jakuba Alfejovho, Šimona, ktorého volali Horlivec, Júdu Jakubovho a Judáša Iškariotského, ktorý sa stal zradcom. Zostúpil s nimi dolu a zastal na rovine i veľký zástup jeho učeníkov a veľké množstvo ľudu z celej Judey i z Jeruzalema aj z týrskeho a sidonského pobrežia. Prišli ho počúvať a dať sa uzdraviť zo svojich neduhov. A ozdraveli aj tí, ktorých trápili nečistí duchovia. A každý zo zástupu sa usiloval dotknúť sa ho, lebo vychádzala z neho sila a uzdravovala všetkých.