Jdi na obsah Jdi na menu

Koniec roka

31. 12. 2015

http://alessandrosvalutoferro.ilbombarolo.it/wp-content/uploads/Prežívame obdobie plné rodinných stretnutí, telefonátov, darčekov, koláčov, šampanského. Pri tom hodovaní sme došli k poslednému dňu roka 2015. Pre mnohých dospelých deň ako každý iný - ráno do práce. Iba študenti zostávajú v pohodlí svojej postele a vstávajú s dobre vyspatou pohodou. Od zajtra si budeme pár dní zvykať na zmenu posledného čísla v roku. Predsa je tu priestor k bilancovaniu toho uplynulého roku. Aké boli naše minuloročné stretnutia, rozhodnutia, udalosti či vytvorené návyky? Aké dobro či zlo, láska či nenávisť, radosť či smútok, odvaha či strach sa usalašili v našom vnútri a budú rozhodovať o budúcom roku. Pre kresťanov: ako počúvané Božie slovo a prijatá Božia milosť v našich komunitách alebo v súkromí nás sprevádzali, viedli, zdvíhali a podopierali?

V tomto všetkom, v našich dejinách - často komplikovaných, namáhavých, radostných, plodných - sa rodí Boh. V našich zraneniach, každodenných maličkostiach i samote Boh uchopí možnosť, aby sa stal človekom a bol blízko človeka. V našich radostiach, každodennej konverzii i kráčaní vpred si Boh tvorí svoj chrám, v ktorom chce prebývať. To je to, o čom teologickým jazykom rozpráva Ján vo svojom úvodnom hymne o Prichádzajúcom Svetle, ktoré svieti vo tmách. O Božom slove, ktoré vysvetľuje ľudský život a podstatu ľudstva.

Rok 2016 môže byť prežívaný v uvedomení si tohto prepojenia nášho života s Božou prítomnosťou. Na Silvestra zvykneme mávať ešte kapustnicu, do ktorej rád drobým chlieb. Akoby “chlieb Božej prítomnosti” bol namočený a napustený v “kapustnici ľudského života”. Bolo by super pre každého jedného z nás si nájsť čas ticha, v ktorom vložíme do Božích rúk našu vďačnosť. Vďačnosť za osoby, stretnutia, udalosti, situácie, telefonáty, chaty… Vďačnosť za každý reálny i elektronický úsmev na tvári priateľa. Prežijeme tak "čas poľudštenia” nášho neustále ubiehajúce času.

 

Jn1,1-18: Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář