Jdi na obsah Jdi na menu

Rozdiel

6. 11. 2014

http://static.haisentito.it/haisentito/fotogallery/625X0/54013/oPredstavte si, že sa niekam ponáhľate a ktosi vás čaká pred dverami. Vy v tom okamihu neviete nájsť kľúče od bytu, auta. Prevraciate na ruby celý byt, spolubývajúci pomáha. No, kto by nebol nervózny? Ak aj kľúče nájdete, asi to nebude radosť, ktorú budete mať v sebe. Skôr ľútosť a zlosť: “ale som ja somár, že som to nehľadal na tom mieste skôr.”

Asi by sme takýmto postojom sklamali Krista. Neviem koľkí z nás by konali podľa dnešného evanjelia a namáhali sa hľadať stratenú ovcu? A potom ju na ramenách niesli naspäť? Možno niekto by sa predsa vydal hľadať hromžiac a nadávajúc. Ak by ju našiel, namiesto nosiac ju na ramenách, by ju asi hnal domov pred sebou s palicou v ruke. Alebo kto z nás by prevrátil hore nohami dom, aby našiel nejakú mincu a po nájdení ešte aj hostinu urobil? Ruku na srdce: Asi nikto!

Toto je postoj Krista a Boha. Toto dokáže len Nebo. Ježiš ide hľadať človeka, ktorý sa stratil v živote. Asi my ľudia nie sme schopní takejto radosti nad kajúcnosťou.
Tento náš rozdielny postoj hovorí niečo o nás. Sú tu dve veci na zamyslenie, ktoré aj ja sa musím naučiť prijímať: Ad1) vedieť pozerať vždy na tú dobrú stránku veci, ktoré sa odohrávajú okolo mňa; Ad2) vedieť sa radovať ako to vie jedine Pán z udalostí, ktoré mi prinesie život. Hneď z rána som mohol prežiť obe skutočnosti. Ráno mi prišla informácia o zatvorení univerzity pre zlé počasie, a tak ráno som mohol spolu s ľuďmi sláviť sv. omšu. Ináč by som mal súkromnú v našej kaplnke na “fare”. To bola tá radosť. Ale aj pozitívne povzbudenie, že aj napriek veľmi zlému počasiu, prišlo dostatok ľudí. Skúsme to prežívať.

 

Lk 15,1-10: K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 7. 11. 2014 9:23)

Ešte všeobecnejšie: Všetko čo sa nám stane je fakt, znamienko plus alebo mínus mu dávame sami, dotatočne a často mylne.
Sám Pán sa snaží aby to bolo pre nás vždy plus , keď niečo pokazíme, musí dopustiť aj mínus , aby ho potom mohol premeniť na plus.
Iba zlé použitie našej slobody sa môže premeiť na konečné mínus - čiže zatratenie našej duše.
Preto je naša sloboda darovaná nám Bohom dvojsečnou zbraňou - je Božou vlastnosťou nás Božích detí a zároveň nás môže zahubiť. Musí to tak byť, pretože ako Božie deti musíme byť deťmi kráľovskými a nie otrokmi, alebo bábkami.