Jdi na obsah Jdi na menu

Znovunájdení

5. 11. 2015

stretnutie.jpgC.S. Lewis pripodobňuje celé ľudstvo k orchestru. Ak chceme dosiahnuť, aby tento orchester ponúkol nejaké pekné prestavenie lahodné pre uši človeka, musí splniť niekoľko podmienok: 1) Nástroj každého hudobníka musí byť v poriadku a správne naladený; 2) každý musí začať v ten pravý okamih; 3) každý z muzikantov musí dostať tú istú skomponovanú skladbu. Tak je to v spoločnosti, v ktorej nesmie chýbať porozumenie pre vytvorenie súladu. Bez poriadku nebude harmónia. A nakoniec, je potrebné uvedomiť si celkový zmysel ľudských životov.

Tieto tri aspekty napredovania spoločnosti nám pripomína i dnešné evanjelium. Totiž, 15. kapitola Lukášovho evanjelia čitateľovi ponúka podobenstvo s troma scénami, ktoré zjavuje podstatu evanjeliovej radostnej zvesti: zjavuje Boha ako Otca jemného a milosrdného, diametrálne odlišného, ako ho predstavuje scéna s Adamom, ktorý od neho uteká so strachom. Otec, ktorý sa chveje od radosti, keď nachádza strateného či odídeného syna. Na stratené pozerá s očami možnosti a nie odsúdenia. Toto podobenstvo je určené pre všetkých, ktorí sa považujú za spravodlivých bez potreby Božieho milosrdenstva. Takýto je uspokojený sám sebou, ale odchádza s prázdnymi rukami. Ako to vyjadrí podľa tradície Panna Mária v svojom chválospeve: “Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno”. Toto trojité podobenstvo hovorí o konverzii. Avšak nie o obrátení sa hriešnika k spravodlivosti, ale o konverzii spravodlivého voči milosrdenstvu.
Toto podobenstvo odkazuje na predchádzajúce pozvanie k hostine, ktorú pripravil istý človek. Stratená ovca predstavuje druhé pozvanie: “Vyjdi rýchle na námestia a do ulíc mesta a priveď sem chudobných a mrzákov, slepých a chromých!” Stratená drachma zasa to tretie: “Vyjdi na cesty a k ohradám a donúť vojsť všetkých, aby sa mi naplnil dom.” Zostávajú však prázdne miesta tých prvých - bude to práve obraz staršieho syna a jeho pozvanie zo strany otca, aby participoval na hostine, ktorú pripravil pre celú rodinu.

Cirkev je tak pozvaná si neustále uvedomovať skutočnosť, že je spoločenstvom “stratených”, ktorých zjednocuje Božia aktivita a milosť. Boh každého navracia do svojho domu, v ktorom neustále pripravuje hostinu. Teda je spoločenstvom hriešnikov, ktorí sú otvorení pre odpustenie. Túto realitu nám dennodenne pripomína Eucharistia: chlieb odpustenia. Hriešnik ho s radosťou prijíma, kdežto “spravodlivý - uspokojený sám sebou” ho odmieta. Nechajme Boha naplniť naše ruky milosťami, ktoré pre nás pripravil.

 

Ďalšie zamyslenie k úryvku: Rozdiel (2014).

Lk 15,1-10: K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Ak má niekto z vás sto oviec a jednu z nich stratí, nenechá tých deväťdesiatdeväť na púšti a nepôjde za tou, čo sa stratila, kým ju nenájde? A keď ju nájde, vezme ju s radosťou na plecia, a len čo príde domov, zvolá priateľov a susedov a povie im: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našiel ovcu, čo sa mi stratila.‘ Hovorím vám: Tak bude aj v nebi väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú. Alebo ak má žena desať drachiem a jednu drachmu stratí, nezažne lampu, nevymetie dom a nehľadá starostlivo, kým ju nenájde? A keď ju nájde, zvolá priateľky a susedky a povie: ‚Radujte sa so mnou, lebo som našla drachmu, čo som stratila.‘ Hovorím vám: Takú radosť majú Boží anjeli z jedného hriešnika, ktorý robí pokánie.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Sanca

(Maria, 5. 11. 2015 12:35)

Pre mna osobne je uzasne vediet,ze nie som pre Jezisa "strateny pripad",ale ze ma stale hlada a dava mi novu sancu...