Jdi na obsah Jdi na menu

Čo potrebuje Cirkev?

10. 11. 2015

http://www.reporternuovo.it/files/2015/03/papa-giubileo.jpgNie sú to ešte ani tri roky, čo Pápež František nastúpil na Petrov stolec a asi najlepšie odhadol, čo táto Kristova cirkev potrebuje práve v tento čas. Ako sa v minulosti potrebovala poprať s “kultúrnym a filozofickým relativizmom”, predtým so “znovu-odhalením kresťanských hodnôt” či “tragickou nenávisťou voči ‹inému-odlišnému› (v režimoch, vojnách, v Reformácii)”. Dnes potrebuje znovu objaviť a prijať Božie milosrdenstvo. Robí to jemu najbližším spôsobom - objatím. Ako psychológ dobre vie, že nesmie sedieť za svojím “pacientom” (ako to bolo za čias Freuda či Junga). Ale musí stáť pred človekom s otvorenou náručou, ktorý potrebuje cítiť prijatie. Tak jasne pomenoval, či chýba dnešnému človeku.

Ako realizovať túto úlohu prijatia a odovzdania zo strany každého učeníka nám ponúka i dnešné evanjelium. Ešte stále sme u stolu farizeja, pri ktorom Ježiš odhaľuje farizejom a zákonníkom Otcove milosrdenstvo a ako ho uplatniť v každodennom živote. Súčasne predstavuje učeníkom akým spôsobom milosrdenstvo sa stáva dušou spoločenstva jeho nasledovníkov. Ono je nezaslúženým darom nezištne Bohom odovzdaným, ktorý chce byť ďalej posúvaný. Toto prijaté milosrdenstvo, o ktorom hovoria predchádzajúce verše, uvádza učeníka k realizácii jeho povolania. Totiž Božie milosrdenstvo vyvádza učeníka zo stavu “nehodného sluhu” do pozície “kreatívneho správcu. A práve nezištnosť v tejto napĺňajúcej misii je tým základným znamením lásky ale aj vernosti voči Kristovi. Nezdá sa, ale ona je najväčším vyjadrením slobody samotného učeníka, ktorý dáva bez zábran, škrupúľ a s plnou radosťou. Hľadá neustále nové spôsoby realizácie tohto povolania. Byť učeníkom je priamo spojené s kreativitou.

Nebojme sa kreativity v tejto úlohe. Láske a milosrdenstvu sa nikdy medze nekladú. Tak ako Boh volí rôzne spôsoby, aby odovzdal človeku milosť spásy, tak isto učeník vedený Duchom Svätým je pozvaný stať sa pravým “správcom” tohto pokladu. Dnes môžme začať s úsmevom na tvári. Nebojme sa, nie je to ťažké pre človeka, ktorý si je vedomí toho, že je milovaný - a my sme Bohom milovaní...

 

Lk 17,7-10: Pán povedal: „Kto z vás, čo máte sluhu, ktorý orie alebo pasie, povie mu, keď sa vráti z poľa: ‚Hneď si poď sadnúť k stolu‘? Vari mu nepovie skôr: ‚Priprav mi večeru, opáš sa a obsluhuj ma, kým sa nenajem a nenapijem; ty budeš jesť a piť až potom‘? Je azda povinný ďakovať sluhovi, že urobil, čo sa mu rozkázalo? Tak aj vy, keď urobíte všetko, čo sa vám prikázalo, povedzte: ‚Sme neužitoční sluhovia; urobili sme, čo sme boli povinní urobiť.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář