Jdi na obsah Jdi na menu

Prosiť

15. 11. 2014

Akú máte predstavu o Bohu? Čo vlastne znamená, keď poviete, že veríte v Boha alebo ešte presnejšie veríte Bohu? Teda akému Bohu veríte? Kresťan je pozvaný odhaliť pravú tvár Boha bez toho, aby si ho neprispôsobil na svoju predstavu.

http://medicinaesteticaonline.net/2014/04/26/chiedere-aiuto-non-Dnešné evanjelium nám otvára cestu k pochopeniu jedného aspektu Boha. Na druhej strane je nepochopiteľné pre človeka, ktorý si už vytvoril nesprávnu predstavu o Bohu. Ježišovo podobenstvo ho predstavuje ako “znudeného sudcu”, ktorý nechce výsť v ústrety prosiacej vdove, ktorá žiada spravodlivosť. Až na veľké prosíkanie jej splní prosbu. Preto sa môžeme pýtať: v takéhoto Boha my veríme?
Pre lepšie pochopenie tohto podobenstva si pripomeňme, ako nám Kristus predstavil Boha? Boh oko Otec - Abba - starostlivý Otec, ktorý dobre vie, čo človek potrebuje pre svoj integrálny rast. Teda ucelený rast tela, duše i ducha. Dokonca sa takto stará o všetkých ľudí: dobrých i zlých. Dennodenne prijímame od neho skutočnosti, ktoré potrebujeme pre svoj život.
Napriek tomu ho “otravujeme” našimi maličkosťami. Stávame sa deťmi, ktoré prosia o veci, ktoré nepotrebujú pre svoj život. Nedávno v správach bol interview s deťmi, čo by si priali pod stromček. Už aj u školákov na ZŠ neustále zaznieva: mobil, tablet a ďalšie pre nich nepotrebné a dokonca kontraproduktívne veci pre rozvoj ich osobnosti a identity (pre rodičov odporúčam prečítať toto vyjadrenie Steve Jobs-a, majiteľa Apple). Dokonca aj naše odôvodnené prosby môžu byť z pohľadu Boha pre nás nevhodné.

Napriek tomu Ježiš nás pozýva k neúnavnosti v modlitbe. Ona totiž človeka posúva do priestoru vzťahu a pokory:
Vzťah preto, že smerujeme k osobe, od ktorej očakávame nezištnú pomoc. Zverujeme sa do jej rúk a tým začína vzťah. Prosba dieťaťa otvára priestor pre diskusiu o podstatnejších veciach ako je samotná vec, o ktorú dieťa prosí. Ide o diskusiu, ktorá potom vytvára celkový pohľad na život.
Súčasne, modlitba nás učí pokore pred Božou veľkosťou. Uvedomujeme si, že bez jeho pomoci nedokážeme veci zmeniť. Je to, ako keď vychované dieťa príde pýtať od rodičov, niečo na čo nemá nárok. Je to niečo naviac, čo mu rodičia môžu odmietnuť dať. Zmení hlas, spôsob, hľadá najvhodnejší čas a miesto pre vyslovenie tejto prosby. Toto pyšný človek nedokáže.

 

Lk 18,1-8: Ježiš rozpovedal svojim učeníkom podobenstvo, ako sa treba stále modliť a neochabovať: „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil. Bola v tom meste aj vdova, ktorá k nemu chodila s prosbou: ‚Obráň ma pred mojím protivníkom.‘ Ale on dlho nechcel. No potom si povedal: ‚Hoci sa Boha nebojím a ľudí sa nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva, aby napokon neprišla a neudrela ma po tvári.‘“ A Pán povedal: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni. Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář