Jdi na obsah Jdi na menu

Dôležitosť cieľa

11. 11. 2015

http://www.visionealchemica.com/wp-content/uploads/2015/09/nasciModernita nám priniesla mnohé zmeny, ktoré neskôr postmodernita dotiahla ešte do väčšieho extrému. Svojou racionalitou, osvietenstvom, rýchlymi zmenami prevrátila na ruby ustálený Západný svet stredoveku. Silným momentom je jej stále silnejšie zameranie na prostriedky a spôsoby realizácie, že sa nakoniec zabúda na ciele. Ako stredovek bol zameraný na vznešené ciele až zabudol, že nie je možné použiť akékoľvek prostriedky (aj ohavné) na ich dosiahnutie. Aj dnešné evanjelium predkladá zaujímavý pohľad na vzťah medzi cieľom a prostriedkom na jeho dosiahnutie.

Evanjelista Lukáš na začiatku predloženého úryvku z evanjelia nezabúda pripomenúť, že Kristus je na ceste do Jeruzalema. Na tejto ceste stretáva vyvrheľov spoločnosti - malomocných. Pre svoju nákazlivú chorobu nemôžu mať účasť na radostiach, ktoré prináša spoločenstvo. Jeho pozornosť si získajú slovami: “Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!”, ktoré sa stávajú každodenným zvolaním učeníka, ktorý chce nasledovať svojho Učiteľa. Nielenže žiadajú pomoc (milosrdenstvo), aby aj oni mohli nastúpiť na svoju cestu do mesta - čo aj urobia realizujúc povinnú “previerku” u kňazov, ktorí sa nachádzajú v chráme, a ktorí majú potvrdiť uzdravenie - ale zároveň sa identifikujú s osobou Ježiša, Učiteľa. Presne tak, ako každý učeník, ktorý sa identifikuje so svojím Učiteľom. Paradoxne, len jediný v ňom rozpozná pravého a večného Kňaza, ktorý má priniesť obetu za človeka.

Toto kráčanie sa stáva obrazom celoživotnej duchovnej púte každého človeka, ktorý chce byť učeníkom. Ide o kráčanie po ceste spásy. Spása je tu predstavená ako dar a nie ako cieľ, ktorý je potrebné získať. Už je darovaná - všetci desiati sa nachádzajú na tej istej ceste ako ten, ktorý prišiel spasiť všetkých. Ale len jediný spoznáva Vykupiteľa. Spása človeka tak neznamená len obyčajné uzdravenie (aj keď prostredníctvom zázraku), ale ide o stretnutie s tým, ktorý uzdravuje. Uhasenie smädu nespočíva v nájdení poháru vody, ale v nájdení nevyčerpateľného prameňa.

 

Lk 17,11-19: Na ceste do Jeruzalema prechádzal Ježiš pomedzi Samáriu a Galileu. Ako vchádzal do ktorejsi dediny, išlo oproti nemu desať malomocných mužov. Zďaleka zastali a hlasne kričali: „Ježišu, učiteľ, zmiluj sa nad nami!“ Keď ich uvidel, povedal: „Choďte, ukážte sa kňazom!“ A ako šli, boli očistení. Len čo jeden z nich spozoroval, že je uzdravený, vrátil sa a veľkým hlasom velebil Boha. Padol na tvár Ježišovi k nohám a ďakoval mu; a bol to Samaritán. Ježiš na to povedal: „Neočistilo sa ich desať? A tí deviati sú kde? Nenašiel sa nik okrem tohoto cudzinca, čo by sa bol vrátil a vzdal Bohu slávu?“ A jemu povedal: „Vstaň a choď, tvoja viera ťa uzdravila.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář