Jdi na obsah Jdi na menu

Čnosť nádeje

18. 11. 2018

nadej.jpgSila samotného života spočíva v jeho schopnosti “učiť nás” pravidlám dobra a spravodlivosti. Istý človek mi raz povedal: “Vieš, Boh odpustí stále, keď prosíme. Človek odpustí niekedy, keď chce. Ale príroda neopustí nikdy. Skôr či neskôr všetci budeme musieť zaplatiť!” Hlboká pravda a výzva k učeniu sa od prírody zaznieva i z dnešného evanjelia.

V úryvku, Ježiš, aby vysvetlil nastávajúce udalosti, použije podobenstvo o figovníkovej ratolesti, ktorá “mladne a vyháňa lístie”. Tento okamih pripomína človeku, že “je blízko leto”. K takýmto prírodným znameniam, Ježiš prirovnáva momenty, keď učeník zakúša súženie a oskuritu. Udalosti, ktoré sú súčasťou každého života, sú znameniami blízkeho príchodu “Syna človeka (...) s veľkou mocou a slávou”. Oni sú totiž momenty, aby učeník v sebe množí čnosť nádeje: “uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi”.

Toto Ježišovo vysvetlenie udalostí nemá za úlohu vedecky vysvetliť kozmický poriadok. Skôr zjavuje podstatný krok v duchovnom živote každého veriaceho, ktorý chce, aby sa jeho život otvoril pre večné skutočnosti. Tento rozmer dokážeme odhaliť jedine vtedy, keď začne chýbať “istá” stabilita do vtedy garantovaná materiálnym svetom. Začneme chápať, že tento svet nie je konečná, ale len moment, skrze ktorý môžeme dôjsť k plnosti slávy a moci Božieho Syna. A toto je zmysel čnosti nádeje.

 

Mk 13,25-32: Ježiš povedal svojim učeníkom: „V tých dňoch, po onom súžení, slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoj jas, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať na oblakoch s veľkou mocou a slávou. On pošle anjelov a zhromaždí svojich vyvolených zo štyroch strán sveta, od kraja zeme až po kraj neba. Od figovníka sa naučte podobenstvo. Keď jeho ratolesť mladne a vyháňa lístie, viete, že je blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko, predo dvermi. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú. Ale o tom dni a o tej hodine nevie nik, ani anjeli v nebi, ani Syn, iba Otec.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 19. 11. 2018 16:05)

Kresťanstvo je apokalyptickým náboženstvom - predpovedalo koniec sveta.
Vznikom modernej vedy orientačne v 18. storočí, v záchvate nadšenia a ilúzií mu to ateistami aj patrične vyčítané.
A hľa, prešlo 200 rokov a postmoderná veda v tomto dôležitom bode potvrdila pravdivosť kresťanského učenia.
Rozdiel je len v tom, že my kresťania nevieme, kedy to príde, kým súčasná veda už má k dispozícii viacero, relatívne presných termínov, i celkom náhodných termínov.
Tie relatívne presné, sú veľmi vzdialené - miliardy rokov patrí k nim vyhorenie slnka, zrážka našej galaxie s galaxiou Androméda a pod.
Ale sú aj ďalšie, ktoré nie sú presné, ale za to veľmi pravdepodobné.
Zrážka s asteroidom, či kométou, výbuchy mega sopiek, a osobitne slnečné erupcie, ktoré môžu ľudstvo vrátiť do veku bez elektriky, čo by bolo spojené s kolapsom civilizácie a pravdepodobne i decimáciou ľudstva. (táto katastrofa môže prísť hocikedy a to osobitne každých 11 rokov.
A to ešte nespomínam ľudské aktivity, ako globálne znečistenie, definitívne vyrabovanie surovinových zdrojov, či možnosť jadrovej vojny.
Takže možno hovoriť o konvergencii predpovedí náboženstva a súčasnej vedy o konci sveta. Rozdielne zostávajú len termíny a príčiny či spôsoby konca.
A hlavne:
1. Veda akcentuje príčiny racionálne, o ktorých sme sa už zmienili.
2. Kresťanstvo akcentuje príčiny morálne. Stratu viery a s tým spojené narastanie zla, čo platí aj naopak.