Jdi na obsah Jdi na menu

Otázky

22. 11. 2014

http://www.pptbackgrounds.netŠtudujúc dejiny filozofie akosi sa stotožňujem s presvedčením, že v minulosti otázky boli kladené pre rozvoj myslenia a hľadania odpovede na základné skutočnosti života. Dnes sa kladú otázky pre spochybnenie človeka v základných princípoch života, ktoré na základe autority rodičov prijal. Napriek tomu, že boli prijaté takpovediac “naslepo” alebo bez uvažovania, to neznamená, že sú zlé alebo negatívne. Rodičia odovzdávanú to, čo sami prijali alebo na vlastnej koži odskúšali.

K Ježišovi prichádzajú saduceji a pýtajú sa na to, čo je základným pilierom ich myslenia a postoja voči Bohu a svetu: popieranie zmŕtvychvstania. Niečo, čo istotne bolo motívom mnohých diskusií i hádok s farizejmi a ďalšími rabínmi, ktorí obhajovali túto skutočnosť. Evanjelista Lukáš nepredstavuje či táto otázka smerovala ku podchytenie Ježiša v reči alebo to bolo ozajstné hľadanie odpovede na túto ich pochybnosť. Istotne na jeho odpoveď čakali aj prítomní farizeji. Ježišova odpoveď vychádza zo slov Božieho slova, aj preto môžu zákonníci povedať: “Učiteľ, dobre si to povedal.”

Tento úryvok nie len, že odpovedá na otázku zmŕtvychvstania - to, čo neskôr potvrdí samotné Kristovo zmŕtvychvstanie a stane sa nádejou každému človeku - ale zároveň nám dáva odpoveď na otázku: Kde máme hľadať vysvetlenie našich pochybností v živote? Komu máme predostrieť naše otázniky života, aby sme dostali pravdivú odpoveď? Prečo nám ľudia nedokážu odpovedať adekvátne na naše pochybnosti?
Je potrebné si uvedomiť, že každý z nás kladie otázky podľa vlastnej logiky a vlastného videnia sveta. Nevieme sa od neho odosobniť a vnímať, že aj ten druhý má tú svoju vlastnú prospektívu. Iste aj tieto slová sú poznačené mojim vlastným myslením, biednou skúsenosťou, prežitými konkrétnymi udalosťami… Práve Kristus, ktorý “má slová večného života”, je ten pravý, u ktorého môžeme nájsť odpovede na naše pokorné otázky.

 

Lk 20,27-40: K Ježišovi prišli niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohoto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva ‚Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba‘. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář