Jdi na obsah Jdi na menu

Nová budúcnosť

21. 11. 2015

prst.jpgOsvietenstvo a modernita naštartovali pretváranie spoločnosti, ktorá postupne došla k súčasnému stavu. Kresťanstvo sa tak stalo - so svojimi hodnotami a štandardmi - určitým nepriateľom. Aj v súčasnosti ponúka iný pohľad na udalosti, z inej perspektívy. Napr. svedectvom sv. Jána Pavla II. odmietol mentalitu kultu sveta, ktorý je charakterizovaný stereotypnými, športovo a sexy vyzerajúcich manekýnmi a manekýnkami na obrazovkách televízii, na čele štátov, strán a podnikov. Svet sa pokúša zabudnúť na smrť a utrpenie. Kresťanstvo predstavuje človeku inú budúcnosť za hranicami smrti. Život človeka charakterizuje ako zrenie pre večný život, staroba a smrť nie je bodkou za všetkými nádejami ale dvojbodkou. Aj preto samotná nádej je obrovskou motivačnou hodnotou.

Táto viera pochádza zo skúsenosti stretnutia človeka s Bohom, o ktorej hovorí aj dnešné evanjelium. V pozadí starého chrámu sa črtajú charakteristiky nového chrámu: Boží ľud, ktorého pozornosť je upretá na učiaceho Krista. Základnými prvkami tejto pozornosti sú: 1) konverzia srdca vzhľadom na autoritu evanjelia; 2) poznanie Božej vernosti, ktorá napĺňa svoje sľuby; 3) koniec vlády sveta a začiatok nového Vykúpeného ľudstva. Na počiatku tohto všetkého je prijatie (viera) Krista ako jediného Spasiteľa, ktorá prináša nový spôsob života - život vykúpených ľudí, ktorí “sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia”.

Izrael formuloval vieru vo vzkriesenie neskôr - aj preto sa mnohé hnutia rozchádzali v jeho prijatí alebo nie. Často bola používaná pre naplnenie vlastných cieľov. Predsa táto viera vychádzala zo skúsenosti Božieho prisľúbenia a Božej moci. Pretože Božia láska trvá na večnosť. Ako to zdôrazní aj sám Ježiš, keď hovorí o novom živote, kde smrť už viac nemá moc. Aj kresťanská viera vo vzkriesenie z mŕtvych vychádza zo skúsenosti prvotnej cirkvi so Zmŕtvychvstalým Kristom a je hnacím motorom celého kresťanského života. Je to večné prežívanie života s Pánom, ako to vyjadrí 1Sol: “žijeme a zostaneme … a tak budeme navždy s Pánom”.

 

Lk 20,27-40: Tu prišli k Ježišovi niektorí saduceji, ktorí popierajú zmŕtvychvstanie, a pýtali sa ho: „Učiteľ, Mojžiš nám napísal, že ak niekomu zomrie brat, ktorý mal ženu, ale bol bezdetný, jeho brat si ju má vziať za manželku a splodiť svojmu bratovi potomka. Bolo teda sedem bratov. Prvý sa oženil a zomrel bezdetný. Vzal si ju druhý, potom aj tretí a takisto všetci siedmi. Ale nezanechali deti a pomreli. Napokon zomrela aj žena. Nuž ktorému z nich bude žena manželkou pri vzkriesení? Veď ju mali siedmi za manželku.“ Ježiš im povedal: „Synovia tohto veku sa ženia a vydávajú. Ale tí, čo sú uznaní za hodných tamtoho veku a zmŕtvychvstania, už sa neženia, ani nevydávajú. Už ani umrieť nemôžu, lebo sú ako anjeli a sú Božími synmi, pretože sú synmi vzkriesenia. A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš v stati o kríku, keď nazýva »Pána Bohom Abraháma, Bohom Izáka a Bohom Jakuba«. A on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.“ Tu niektorí zákonníci povedali: „Učiteľ, dobre si to povedal.“ A už sa ho neodvážili na nič vypytovať.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář