Jdi na obsah Jdi na menu

Čo prináša pokoj

19. 11. 2015

https://365daysexpectamiracle.files.wordpress.com/2013/06/716826Pokoj je niečo viac ako pohodlie či neprítomnosť nepríjemných udalostí, ktoré nás vyrušujú v tomto pohodlí. Pokoj je stav ľudského srdca a poznanie ľudskej mysle, ktoré odhalili žriedlo nevýslovnej lásky. Odhalili, že sú milovaní. Tak ako dieťa odhalí, že môže vykročiť vpred, pretože v pozadí stojí jeho mamina alebo ocino, ktorí mu dajú pomocnú ruku, keď sa zapotáca. Ktorí sa nepasujú za jeho spasiteľa a nebránia mu vykročiť vlastným smerom. Ale sú oporou.

Ježiš sa na svojej ceste už dostal na obzor k Jeruzalemu. Zahliadnuc mesto, s plačom vyriekne svoju skrytú túžbu, s ktorou Boh neustále prichádza stretnúť človeka: “Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj!” Jeho plač predstavuje dve veľké pravdy: jeho bezmocnosť zoči-voči odmietnutiu, ale i jeho vernú lásku voči človeku. Toto je jediný spôsob ako priniesť slobodu tam, kde je otroctvo: vzbudiť v uzavretom srdci človeka odpoveď a vytvoriť mu priestor obrátenia. Nie sú to slová zatratenia či zničenia - sú to slová Božieho milosrdenstva (ani mamina nezatracuje, keď hovorí dieťaťu: Chráň sa, aby si samo prechádzalo cestu, skončíš pod kolesami auta). Jeho plač je plačom blahoslavenstva, ktoré bolo predzvesťou toho, čo Kristus bude prežívať po svojom zmŕtvychvstaní.

Nestačí jeho ohlasovanie, nestačia jeho zázraky, nestačí jeho prítomné milosrdenstvo - Jeruzalem zostáva neoblomne vzdialené od prichádzajúceho Boha. Boh plače nad človekom, ktorý ho odmieta. Plače nad človekom, ktorý uveril, že dokáže žiť bez Boha. Plače nad človekom, ktorý sa pasuje za spasiteľa sveta. Ale neubehne niekoľko desiatok rokov a Rímsky orol sa znesie ako súmrak skazy na Jeruzalem a Jeruzalemský chrám. A nie sú vám známe spásonosné slová: “My zničíme… my postavíme… my zariadime… my sa postaráme… my ochránime…” Ale dejiny ľudstva nás neustále učia, že mnohí tí, ktorí sa pasovali za spasiteľov upadli do zabudnutia a ich “dielo” zapadlo prachom… Bolo by našou kresťanskou tragédiou, keby sme nespoznali "čas nášho navštívenia".

 

Lk 19,41-44: Keď sa Ježiš priblížil k Jeruzalemu a zazrel mesto, plakal nad ním a hovoril: „Kiež by si aj ty v tento deň spoznalo, čo ti prináša pokoj! Ale teraz je to skryté tvojim očiam. Lebo prídu na teba dni, keď ťa tvoji nepriatelia oboženú valom, obkľúčia ťa a zovrú zo všetkých strán, zrovnajú so zemou teba i tvoje deti v tebe a nenechajú v tebe kameň na kameni, lebo si nespoznalo čas svojho navštívenia.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář