Jdi na obsah Jdi na menu

Smer života

27. 11. 2015

https://abbracciodiluce.files.wordpress.com/2011/03/bivio12.pngPred pár týždňami boli prezentované výsledky výskumu o hodnotách medzi mladými vo veku 15-17 rokov. Rovnaký výskum bol realizovaný pred 32 rokmi, s ktorým porovnali výsledky. Toto porovnanie ponúklo priestor pre mnohé hypotézy na ďalšie psychologické výskumy. Jedným z “prekvapení" bolo, že mladí posunuli hodnotu rodinu z 5. miesta na 1. miesto vo svojom hodnotovom rebríčku. Ale môžu rodičia týchto mladých v pubertálnom veku potvrdiť, že majú väčšiu úctu k vlastným rodičom a iným príslušníkom rodiny, ako to bolo pred 30 rokmi? Že rodina sa stala ich životným priestorom, od ktorého sa odvíjajú ostatné hodnoty? Asi uznáme rýchlo, že tomu tak nebude. Okrem iného poukázal na rozdiel medzi tým, po čom túžime, a tým, čo je naše správanie.

Ježiš v dnešnom úryvku z evanjelia chce upriamiť pozornosť učeníkov na prítomný okamih - na to, čo žijú. Jeho druhý príchod na zem a jeho sprievodné udalosti nie sú “koniec” sveta ale jeho “naplnenie”. Ide o udalosť, v ktorej sa otvárajú ďalšie dvere dejín. Udalosť, v ktorej sa naplno prejaví Božie milosrdenstvo. Táto udalosť nie je mimo ľudských dejín, ale je začlenená do nich a v kontinuite s nimi. Ja preto učeník vydáva svedectvo v týchto dejinách ľudských a neuzatvára sa do svojej “izbietky”. Zoči-voči kontradikcie ľudských dejín a ľudských rozhodnutí, Ježiš nás učí chápať tieto udalosti pod zorným uhlom viery. Problémom je, že dielo Božie je prezentované ako tichý vánok, ako pučanie listov na figovníku, ktoré si nevšimne každý. Kdežto dielo človeka ako výbuch atómovej bomby, ktorú si všimne každý. Ako naplnením diela človeka sú samé “nepokoje”, naplnením Božieho diela je Ježišov kríž - vykúpenie.

V centre tohto naplnenia (ku ktorému neodkladne smerujú dejiny tohto sveta) je putovanie učeníka a jeho pripravenosť. Pod zorným uhlom tejto udalosti, v ktorej Kristov kríž ožiari celé ľudské dejiny, každé ľudské dielo dosiahne svoje naplnenie. Pretože človek nie je to, čo je, ale čím sa stáva. Pod zorným uhlom evanjeliového myslenia sa človek stáva tým, k čomu smeruje (nie som učeníkom, ale stávam sa učeníkom; nie som veriacim, ale stávam sa veriacim…). Preto, život je kráčanie, putovanie voči tomu, čo miluje. Jeho naplnenie je mimo neho (filozoficky by sme mohli povedať, že človek je excentrický), voči čomu smeruje celý svoj život.

Lk 21, 29-33: Ježiš povedal svojim učeníkom podobenstvo: „Pozrite sa na figovník a na ostatné stromy! Keď vidíte, že pučia, sami viete, že je už blízko leto. Tak aj vy, až uvidíte, že sa toto deje, vedzte, že je blízko Božie kráľovstvo. Veru, hovorím vám: Nepominie sa toto pokolenie, kým sa to všetko nestane. Nebo a zem sa pominú, ale moje slová sa nepominú.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář