Jdi na obsah Jdi na menu

Hrdosť

27. 11. 2014

Stalo sa mi viackrát, že som zabudol vo svojej izbe zhasnúť horiacu sviecu, ktorú si zažnem aj počas dňa, keď sa modlím alebo čítam. Aj teraz ju mám zažatú, pretože práve som dočítal báseň od Rudolfa Dilonga Budúci ľudia, kde sa píše:
                  Pod slnkom je tvoj domov
                  čo ani nie si boháč, ani nie si hmotár,
                  pod šírym nebom bývaš,
                  hej! ten tvoj chotár, ten tvoj chotár.
http://www.fotografareindigitale.com/2012/01/come-fotografare-alAle poďme naspäť: až keď sa vrátim do izby po zotmení, uvedomím si, že ta svieca ešte stále horí. Za dňa jej svetlo nie je vidieť, ale za noci svojím blikajúcim svetielkom krásne rozžiari celú izbu.

Niečo podobné vnímame, keď na pozadí zla zažiari dobro. Bolo by tragické, ak by práve zlo malo slúžiť na zviditeľnenie dobra. Paradoxom je, že denno-denne žijeme takúto tragickosť pozoruhodného prepojenia medzi dobrom a zlom. Namiesto toho, aby sme si naplno dobro okolo seba vychutnávania a tešili sa z neho. Všimneme si ho, až keď ako-tak zažiari na popredí nepríjemného zla. Ale to neznamená, že to dobro spôsobuje to zlo.

Tak, ako Boh nie je strojcom zla a ničenia, aj keď podľa prisľúbenia Ježiša Krista, na pozadí týchto nepokojov príde on “v oblaku s mocou a veľkou slávou.” On nie je strojcom tohto zmätku a strachu, pretože on je víťazom nad nimi. Verní budú pozvaní: “zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie”. Teda nie naše činy a naša aktívnosť nás robí hrdým, ale jeho prítomnosť a jeho milosť.

 

Lk 21,20-28: Ježiš povedal svojim učeníkom: „Keď uvidíte, že vojsko obkľučuje Jeruzalem, vedzte, že sa priblížilo jeho spustošenie. Vtedy tí, čo budú v Judei, nech utečú do hôr. Tí však, čo budú v meste, nech z neho odídu, a tí, čo budú na vidieku, nech doň nevchádzajú, lebo to budú dni pomsty, aby sa splnilo všetko, čo je napísané. Beda ťarchavým ženám a tým, čo budú v tie dni pridájať! Lebo bude veľké súženie na zemi a hnev proti tomuto ľudu. Budú padať ostrím meča, odvedú ich do zajatia medzi všetky národy a po Jeruzaleme budú šliapať pohania, kým sa nenaplní čas pohanov. Budú znamenia na slnku a mesiaci i na hviezdach a na zemi budú národy plné úzkosti a zmätku z hukotu mora a vlnobitia. Ľudia budú zmierať od strachu a očakávania toho, čo príde na svet, lebo nebeské mocnosti sa budú chvieť. Vtedy uvidia Syna človeka prichádzať v oblaku s mocou a veľkou slávou. Keď sa to začne diať, vzpriamte sa, zodvihnite hlavu, lebo sa blíži vaše vykúpenie.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Poznámka

(Matulay, 27. 11. 2014 10:33)

Toto je vynikajúca metafora - zlo všade v súčasnej spoločnosti a na tomto čiernom podklade sem tam zažiari dobro - samozrejme by to malo byť naopak