Jdi na obsah Jdi na menu

Prechod

19. 12. 2015

http://www.lasicilia.it/media/20151209/image/Giubileo-Porta-simbJán Krstiteľ predstavuje dôležité ohnivko, ktoré spája Starý Zákon s Novým Zákonom - minulosť s budúcnosťou, predpovede s naplnením, Izrael s novým Izraelom… Lukáš s ľakosťou vkladá Jánove (následne aj Ježišove) narodenie do tohto kontextu očakávania Spasiteľa. Ešte aj oba ohlásenia majú charakter prechodu.

To Jánovo sa realizuje ako ozajstná Teofánia (Bohozjavenie) Starého zákona, počas slávnostného liturgického slávenia v chráme, ktorý predstavuje reálnu prítomnosť Boha v strede Vyvoleného národa - ako Archa zmluvy. Boh zjavuje úmysel jednému z levitov, menom Zachariáš, ktorý je povolaný do Jeruzalemu k službe, a ktorý prežíva nezávideniahodnú situáciu v živote každého Izraelitu. Nemať deti znamenalo chýbajúce Božie požehnanie a prisľúbenie dané Abrahámovi. Situácia v chráme tak predstavuje klasický obraz viery v Izraeli, redukovaný na stereotypný a suchopárny kult.
Naopak, ohlásenie o Ježišovom narodení sa odohráva v jednoduchom príbytku v Nazarete. V odľahlej dedine vzdialenej od Jeruzalema (okolo 150 km). Žiadna slávnosť, iba obyčajné domáce úlohy, ktoré vykonáva dievčina, ktorej Boh zjavuje svoje zámery.

Tieto momenty predstavujú koniec jednej epochy a zrod novej - zanechanie jedného spôsobu chápania viery a náboženstva a uchopenie nového. Boh opúšťa svoj vyzdobený chrám - vytvorený rukou človeka, aby vstúpil do príbytku - vytvoreného svojou stvoriteľskou mocou. Opúšťa pompéznosť liturgie, aby vstúpil do ľudskej každodennosti. Vianoce sa tak stávajú slávnosťou tohto prechodu Boha ale zároveň aj slávnosťou Jeho prijatia do našej každodennosti. Ovocím tohto zlomu bude Ján Krstiteľ: ktorý opustí kňazský dvor, aby odišiel ako prorok na púšť. Ďaleko od chrámu. Tak, ako Izraelský národ, aj naša generácia potrebuje stíšenie na púšti a osobnú meditáciu, aby odhalila to, čo Boh zamýšľa.

 

Lk 1,5-25: Za čias judejského kráľa Herodesa žil istý kňaz menom Zachariáš z Abiášovej kňazskej triedy. Jeho manželka pochádzala z Áronových dcér a volala sa Alžbeta. Obaja boli spravodliví pred Bohom a bezúhonne zachovávali všetky Pánove prikázania a ustanovenia. Nemali však deti, lebo Alžbeta bola neplodná a obaja boli v pokročilom veku. Keď raz prišiel rad na jeho triedu a on konal kňazskú službu pred Bohom, podľa zvyku kňazského úradu lósom mu pripadlo vojsť do Pánovho chrámu a priniesť kadidlovú obetu. V čase kadidlovej obety sa vonku modlilo množstvo ľudu. Tu sa mu zjavil Pánov anjel; stál na pravej strane kadidlového oltára. Keď ho Zachariáš zbadal, zľakol sa a zmocňovala sa ho hrôza. Ale anjel mu povedal: „Neboj sa, Zachariáš, lebo je vyslyšaná tvoja modlitba. Tvoja manželka Alžbeta ti porodí syna a dáš mu meno Ján. Budeš sa radovať a plesať a jeho narodenie poteší mnohých. Lebo on bude veľký pred Pánom. Víno a opojný nápoj piť nebude a už v matkinom lone ho naplní Duch Svätý. Mnohých synov Izraela obráti k Pánovi, ich Bohu. Sám pôjde pred ním s Eliášovým duchom a mocou, aby obrátil srdcia otcov k synom a neveriacich k múdrosti spravodlivých a pripravil Pánovi dokonalý ľud.“ Zachariáš povedal anjelovi: „Podľa čoho to poznám? Veď ja som starec a moja manželka je v pokročilom veku.“ Anjel mu odpovedal: „Ja som Gabriel. Stojím pred Bohom a som poslaný hovoriť s tebou a oznámiť ti túto radostnú zvesť. Ale onemieš a nebudeš môcť hovoriť až do dňa, keď sa toto stane, lebo si neuveril mojim slovám, ktoré sa splnia v svojom čase.“ Ľud čakal na Zachariáša a divil sa, že sa tak dlho zdržuje v chráme. Ale keď vyšiel, nemohol k nim prehovoriť; a oni pochopili, že mal v chráme videnie. Dával im znaky a zostal nemý. Len čo sa skončili dni jeho služby, vrátil sa domov. Po tých dňoch jeho manželka Alžbeta počala, ale skrývala sa päť mesiacov a hovorila: „Toto mi urobil Pán v čase, keď zhliadol na mňa, aby ma zbavil hanby pred ľuďmi.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář