Jdi na obsah Jdi na menu

Pohľad za konkrétnosť

7. 3. 2016

https://emilymauricooper.files.wordpress.com/2013/08/db045c69.jpNavštívili ste niekedy skanzen? Prechádzajúc sa po napodobenine klasickej slovenskej dediny, vchádzajúc do jednoducho vybaveného domčeku, vnímajúc atmosféru vtedajšej doby, predstavujúc si pracujúci dospelých a hrajúce sa deti, mi vnikne túžba vrátiť sa späť v čase. Možno nostalgia a možno túžba po čase, kedy veci neboli tak komplikované, ako sú v súčasnosti. Asi aj preto, že spôsob života - povinnosti a úlohy - nás tak pohlcujú, že zabúdame snívať. Konkrétnosť sa stala orientačným bodom, za ktorý už nedokážeme ísť. Napr. pri pohľade na fotoaparát nás nezaujíma krása a originalita vychádzajúcej fotky - ale značka a cena toho fotoaparátu. Ako sa pochválil istý slovenský politik - milovník fotografovania, že aj keď nie je ktovie-aký fotograf, ale má najlepšiu foto-výbavu na Slovensku.

Nie je jednoduché ísť za túto každodennú konkrétnosť, ale dôležité pre život viery. Aj také samotné obrátenie, nie je len o rozpoznaní vlastnej hriešnosti či zameraní sa na vlastný hriech. Teda nato, prečo sme sa rozhodli z vlastného egoizmu a nie ovplyvnení Božou vôľou. Iste, že obrátenie nesie v sebe aj tento krok, avšak nie je to jediné. Pri konverzii pohľad pokorného človeka je nasmerovaný za jeho vlastný hriech a pády. Je to otvorenie sa pre nový spôsob života. Je to pohľad smerom k Bohu a prijatie nových výziev. Je to postoj uvažujúceho človeka, ktorý začína vytvárať projekt “nového neba a novej zeme”. Je to človek, ktorý nie je viac uväznený v konkrétnosti, ale má zameraný pohľad na znaky novosti jeho živote.

Dnešné evanjelium ponuka zázrak vyrozprávaný Janom, ktorý potvrdzuje tento pohľad naplnený novosťou. Evanjelista hovorí, že to “…bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš”. Znamenie-zázrak totiž nie je ohromujúca udalosť, ktorá má za úlohu vyriešiť človeku nemožnosť. Ale zjavuje mu činnú prítomnosť Boha v dejinách. Vnímajúc toto znamenie, je človek pozvaný k tomu, aby zmenil svoj pohľad viery. Teda, aby nehľadal znamenia pre posilnenie viery, ale aby veril a tak našiel pravý zmysel každého znamenia. Teda viera je predpokladom pochopenia Boha a jeho činnosti. Je nádejou a pohľadom za každodennú a všednú konkrétnosť.

Jn 4,43-54: Ježiš odišiel zo Samárie do Galiley. Lebo sám Ježiš sa osvedčil, že vo svojej vlasti prorok nemá úctu. Keď prišiel do Galiley, Galilejčania ho uvítali, lebo videli všetko, čo urobil cez sviatky v Jeruzaleme. Aj oni tam boli na sviatky. Prišiel teda znova do Kány Galilejskej, kde premenil vodu na víno. Bol tam istý kráľovský úradník, ktorý mal v Kafarnaume chorého syna. Ako počul, že Ježiš prišiel z Judey do Galiley, vybral sa k nemu a prosil ho, aby šiel uzdraviť jeho syna, ktorý už umieral. Ježiš mu povedal: „Ak nevidíte znamenia a divy, neveríte.“ Kráľovský úradník mu hovoril: „Pane, poď, kým mi dieťa neumrie!“ Ježiš mu povedal: „Choď, tvoj syn žije!“ On uveril Ježišovmu slovu a šiel. Ešte bol na ceste, keď mu prišli sluhovia naproti a hovorili že jeho dieťa žije. Pýtal sa ich, koľko hodín bolo, keď sa mu uľavilo. Povedali mu: „Včera o jednej popoludní mu prestala horúčka.“ Tu otec poznal, že to bolo práve v tú hodinu, keď mu Ježiš povedal: „Tvoj syn žije.“ A uveril on i celý jeho dom. Toto bolo už druhé znamenie, ktoré urobil Ježiš, keď prišiel z Judey do Galiley.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 14. 3. 2016 8:55)

To je veľmi inštruktívne- racionalita modernity (postmodernity) nás silne tlačí do väzenia konkrétnosti, ktorá je typická pre stroje - človek funguje inak - potrebuje aj niečo vyššie ako je konkrétnosť.