Jdi na obsah Jdi na menu

Schémy

10. 3. 2016

http://m2.paperblog.com/i/63/639444/mi-tengo-il-viso-tra-le-maniOd narodenia si každý z nás vplyvom socializácie a životných udalostí vytvára v mysli vlastné schémy, ktoré mu pomáhajú pochopiť realitu a nové impulzy. Tieto schémy neustále triedia prichádzajúce impulzy. Zároveň definujú či charakterizujú spôsob, ako človek hľadí na realitu. Preto to, čo človek uchopí nie je samotná realita, ale to, čo prešlo cez tieto schémy. Teda obraz toho, ako si on predstavuje danú realitu. Koľkokrát zostaneme v nemom úžase a so slovami: “tak toto som si vôbec nevšimol” alebo “tak toto mení celú situáciu”. Z času na čas (niektorí hovoria o permanentnom postoji) potrebujeme preskúmať náš pohľad.

Ježišove slová v evanjeliu sú pre mňa neustálou školou skúmania vlastného života. Ešte aj v takej banálnej veci, ako uzdravenie “v sobotu”, môžeme nájsť dôležitú otázku: Aký je tvoj pohľad, čitateľ? Na prvý pohľad sa môže zdať, akoby chcel Ježiš provokovať. Opak je pravdou, chce človeku pripomenúť pravý zmysel času a hodnôt. Boh sa pripomína človeku. Ježiš sám hovorí Židom: “Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.” Aj sobota je deň, kedy Boh koná a človek potrebuje jeho pomoc. Zároveň odhaľuje vlastné miesto i miesto človeka vo vzťahu k Otcovi. Židia svojimi schémami pochopia, že sa robí rovným Bohu. Je pravdou, že Ježiš volá Boha Otcom, ale je klamstvom, že sa robí rovným Bohu. “Robiť sa rovným Bohu” je pokušenie Adama a výsledok je jeho hriech. Adam nechápe, že stavať sa podobným Bohu je jeho povolaním, pretože Boh ho stvoril na svoj obraz. Toto je túžba Boha, ktorú Adam nemusí získať svojou vlastnou snahou, ale očakávať ako dar od samého Boha. V pozadí postoja Adama je koreň každého nášho hriechu: pýcha a sebestačnosť toho, ktorý odmieta zostať vo vzťahu závislosti na Bohu a na jeho dare.

Ježiš prevracia naruby logiku Adam. Je Synom nie pretože sa robí rovným, ale pretože prijíma všetko z rúk Otca. Prežíva poslušnosť voči jeho slovu a voči jeho daru: “Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.” A aká je jeho vôľa, podobná tej vyslovenej slovami proroka Izaiáša: “A povedal väzňom: »Vyjdite!« a tým, čo sú vo tme: »Zjavte sa!«” A tak stojíme pred výzvou “vyjsť zo svojich hrobov smrti - zo svojich strnulých schém”, aby sme boli schopní uchopiť novým spôsobom realitu okolo nás. Iste to nie je jednoduché, ale istotne oslobodzujúce.

 

Jn 5,17-30: Ježiš povedal Židom: „Môj Otec pracuje doteraz, aj ja pracujem.“ Preto sa Židia ešte väčšmi usilovali zabiť ho, lebo nielenže porušoval sobotu, ale aj Boha nazýval svojím Otcom a robil sa rovným Bohu. Ježiš im vravel: „Veru veru, hovorím vám: Syn nemôže nič robiť sám od seba, len to, čo vidí robiť Otca. Čo robí Otec, to robí podobne aj Syn. Veď Otec miluje Syna a ukazuje mu všetko, čo sám robí; a ukáže mu ešte väčšie skutky ako tieto, aby ste sa čudovali. Lebo ako Otec kriesi mŕtvych a oživuje, tak aj Syn oživuje, koho chce. A Otec nikoho ani nesúdi, ale všetok súd odovzdal Synovi, aby si všetci ctili Syna tak, ako si ctia Otca. Kto si nectí Syna, nectí si ani Otca, ktorý ho poslal. Veru, veru, hovorím vám: Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na súd, ale prešiel zo smrti do života. Veru, veru, hovorím vám: Prichádza hodina, ba už je tu, keď mŕtvi počujú hlas Božieho Syna a tí, čo ho počujú, budú žiť. Lebo ako Otec má život sám v sebe, tak dal aj Synovi, aby mal život sám v sebe. A dal mu aj moc súdiť, pretože je Synom človeka. Nedivte sa tomu, lebo prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a vyjdú: tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život a tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie. Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář