Jdi na obsah Jdi na menu

Oplatilo sa

8. 3. 2016

http://img.bg.sof.cmestatic.com/media/images/original/Aug2014/21Je super vnímať ľudí okolo seba. Zvlášť neskutočnú rozmanitosť, ktorou premýšľajú, rozhodujú sa a prejavujú sa. Iste, môže to priniesť mnoho konfliktov a neporozumení. Predsa človeka chytí za srdce vidiac či čítajúc o tejto rozmanitosti. Ešte aj najcennejšie romány sú tie, v ktorých autor popisuje svojou geniálnou schopnosťou túto pestrosť charakterov, príbehov a rozhodnutí. V súčasnosti sa prichytím, ako pozorujem ľudí pri tom, kde prejavia konkrétnu citlivosť voči inému. Keď stoja zoči-voči životnému príbehu blížneho. Niekedy sú to slzy, inokedy ľahostajnosť; niekedy pozorné počúvanie, inokedy rýchle poúčanie; každý z ľudí prejavíme svoju pozornosť iným spôsobom. Žeby to bol výsledok prítomnosti Božieho ducha v nás?

Je až prekvapujúce vnímať, akú pozornosť prejavuje Ježiš pri pohľade na človeka. Jeho pohľad smeruje do jadra životného problému človeka. Svojou mocou dokáže človeka pozdvihnúť, aby dokázal vykročiť. Pozdvihne ho, aby mu dal novú šancu. Na začiatku je ten jeho poznávajúci pohľad - slovami dnešného evanjelia: “Keď ho tam videl Ježiš ležať … povedal mu: Chceš ozdravieť?” Následne, po uzdravení mu hneď hovorí: “Vstaň, vezmi si lôžko a choď!” Teda uzdravuje, aby sa človek mohol vrátiť naspäť do svojho domu - aj so svojím batôžtekom - ale obnovený. Akoby Ježiš nechcel prevrátiť na ruby jeho život. Pozýva ho vykročiť, nesúc svoje jarmo.

Keď prirovnáme život človeka k plynúcej rieke, mohli by sme povedať, že prítomnosť Krista a pozorného blížneho nechce zmení tok rieky. Oni ju prečisťujú a odstraňujú nánosy. Ale uzdravený a očistený človek je pozvaný niesť ďalej to, čo mu bolo zverené: “vezmi a choď!” Je to prežívanie radostí prítomného okamihu z času na čas pohliadnuc do minulosti, aby sme mohli zvolať podobné slová, ako ich vyjadril jeden môj priateľ: “Oplatilo sa …. aj oženiť aj detičky … Boh sa stará … Vieme sa po rokoch spolu smiať a z toho mám radosť.”

 

Jn 5,1-3.5-16: Boli židovské sviatky a Ježiš vystupoval do Jeruzalema. V Jeruzaleme pri Ovčej bráne je rybník, hebrejsky zvaný Betsata, a pri ňom päť stĺporadí. V nich ležalo množstvo chorých, slepých, chromých a ochrnutých. Bol tam aj istý človek, chorý už tridsaťosem rokov. Keď ho tam videl Ježiš ležať a zvedel, že je už dlho chorý, povedal mu: „Chceš ozdravieť?“ Chorý mu odpovedal: „Pane, nemám človeka, čo by ma spustil do rybníka, keď sa zvíri voda. A kým sa ta sám dostanem, iný ma predíde.“ Ježiš mu vravel: „Vstaň, vezmi si lôžko a choď!“ A ten človek hneď ozdravel, vzal si lôžko a chodil. No v ten deň bola sobota, preto Židia hovorili uzdravenému: „Je sobota, nesmieš nosiť lôžko!“ Ale on im odvetil: „Ten, čo ma uzdravil, mi povedal: ‚Vezmi si lôžko a choď!‘“ Pýtali sa ho: „A kto je ten človek, čo ti povedal: ‚Vezmi a choď?‘“ Ale uzdravený nevedel, kto je to, lebo Ježiš sa vzdialil spomedzi zástupu, čo sa zišiel na tom mieste. Neskôr ho Ježiš našiel v chráme a povedal mu: „Hľa, ozdravel si, už nehreš, aby ťa nepostihlo niečo horšie.“ A ten človek šiel povedať Židom, že ho to Ježiš uzdravil. A Židia Ježiša prenasledovali za to, že robil takéto veci v sobotu.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Matulay, 14. 3. 2016 8:42)

Čím som starší, tým si viac uvedomujem, že venovať pozornosť druhým ľuďom je veľmi cenná činnosť, pre kresťana až povinnosť. Zároveň mám ale problém, že určite nemám toľko síl, aby som venoval svoju pozornosť všetkým okolo mňa v rovnakej intenzite.
Ale je tu ešte jedno. Včera som videl jedného seniora (nebol to bezdomovec a vyberal ohorky z cigariet z popolníkov) - tak som s ním hodil krátku reč a daroval som mu pár cigariet. Nestálo ma to moc - Boh od nás až tak veľa nežiada - vie akí sme.