Jdi na obsah Jdi na menu

Okamih

29. 12. 2014

http://www.ilfondodelweb.it/il-momento-giusto-per-postare-e-twitPred pár dňami som sa bol prejsť do jedného parku, aby som zároveň našiel skrýšu Geocaching. Keď poznáte trochu túto “hru” pre dospelých viete, že tieto skrýše sa nachádzajú blízko nejakého zvláštneho ale často málo poznaného miesta. Pravdupovediac, nevedel som, čo sa blízko tejto skrýši nachádza - neprečítal som si vopred o nej. Nachádzala sa na odľahlom mieste tohto parku a na moje prekvapenie to bola pozorovateľňa na vtáky žijúce v tom parku. V pozorovateľni sedeli dvaja ticho sediaci fotografi s obrovskými objektívmi, čakajúci na svoju korisť. Jeden z nich mi v tichosti hovorí: “Čakám na jednu zvláštnu volavku už tretí deň. Dnes je to už štyri hodiny.” Obdivuhodné, čakať tento čas na pár fotiek. Cieľ, ktorý vedie k trpezlivosti.

Simeon čaká celý život, aby mohol stretnúť Krista. Iste musel prekonať mnohé sklamania, ktoré mohli zabiť jeho entuziazmus a nádej. Očakáva spásu Izraela. Možno jeho biele vlasy, bolestivé kĺby mu už pripomínajú, že už ju asi neuvidí v tomto živote. Videl Herodesom obnovenú krásu Jeruzalemského chrámu, veľkolepé slávnosti, nespočetné obety prinášajúce v ňom a chrám preplnený prichádzajúcimi pútnikmi, ale spásu v ňom ešte neuvidel. Až jeden deň vstupujúc do chrámu vidí od Boha prichádzajúcu spásu. Vidí mladú dievčinu stláčajúc v náručí osemdňové novonarodené dieťa a mladíka zo severu chrániaceho svoju rodinu. V tom vyjadrí najpodstatnejšiu myšlienku svojho života. Prežil celý svoj život, aby tento okamih osvietil jeho roky života.

Tomu sa hovorí relektúra ľudského života. Jeden okamih zrazu ožiari celý ľudský život. Okamih stretnutia s prichádzajúcim Bohom. Jeho život by zostal bez tohto okamihu prázdny, nezmyselný. Tento okamih ho napĺňa podstatou a plnosťou. Stretnutie s Bohom prináša zmysel každodenným udalostiam a povinnostiam. Iste aj preto neskôr Kristus povie: “Kto je moje telo a pije moju krv má v sebe večný život.” Nepovie: kto sa doma modlí, kto koná dobro, kto miluje, kto objíma stromy v prírode… má v sebe život. Kto sa stretá s Bohom - spásou!

 

Lk 2, 22-35: Keď uplynuli podľa Mojžišovho zákona dni ich očisťovania, priniesli Ježiša jeho rodičia do Jeruzalema, aby ho predstavili Pánovi, ako je napísané v Pánovom zákone: „Všetko mužského rodu, čo otvára lono matky, bude zasvätené Pánovi,“ a aby obetovali, ako káže Pánov zákon, pár hrdličiek alebo dva holúbky. V Jeruzaleme žil vtedy muž menom Simeon, človek spravodlivý a nábožný, ktorý očakával potechu Izraela, a Duch Svätý bol na ňom. Jemu Duch Svätý vyjavil, že neumrie, kým neuvidí Pánovho Mesiáša. Z vnuknutia Ducha prišiel do chrámu. A keď rodičia prinášali dieťa Ježiša, aby splnili, čo o ňom predpisoval zákon, vzal ho aj on do svojho náručia a velebil Boha slovami: „Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka v pokoji podľa svojho slova, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.“ Jeho otec a matka divili sa tomu, čo sa o ňom hovorilo. Simeon ich požehnal a Márii, jeho matke, povedal: „On je ustanovený na pád a na povstanie pre mnohých v Izraeli a na znamenie, ktorému budú odporovať, – a tvoju vlastnú dušu prenikne meč –, aby vyšlo najavo zmýšľanie mnohých sŕdc.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář