Jdi na obsah Jdi na menu

Aká spravodlivosť?

23. 3. 2019

marnotratny.jpgŽijeme v dobe, ktorá upiera svoj zrak na hodnotu spravodlivosti. V psychológii sa často dočítam, že človek zameriava svoj pohľad na hodnoty, ktoré mu v spoločnosti chýbajú. Preto, paradoxne, túžime po spravodlivosti, ale nedokážeme ju v konkrétnom živote prežívať. Chýba nám čosi, čo predchádza spravodlivosti.

Dnešné podobenstvo o tzv. Márnotratnom synovi nám môže vniesť do tejto situácie trochu svetla. Otec objíma svojho syna, ktorý sa svojím rozhodnutím od neho vzdialil. Uisťuje ho svojej láske hovoriac: "Rýchlo prineste najlepšie šaty…, dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy!” Skrze odpustenie prinavracia mu stratenú dôstojnosť syna. Pre strateného, očakávaného, nájdeného syna "patrilo sa hodovať a radovať sa”.

Skrze odpustenie sa prinavracia stav spravodlivosti. Tá znovu vytvára stav, ktorý môžeme zadefinovať ako spravodlivý. Pretože prinavracia človeku pôvodnú dôstojnosť, dôstojnosť Božieho dieťaťa. Neviem, či dnešný človek túži po takejto spravodlivosti?

 

Lk 15,1-3.11-32: K Ježišovi sa približovali všetci mýtnici a hriešnici a počúvali ho. Farizeji a zákonníci šomrali: „Tento prijíma hriešnikov a jedáva s nimi.“ Preto im povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal dvoch synov. Mladší z nich povedal otcovi: ‚Otec, daj mi časť majetku, ktorá mi patrí.‘ A on im rozdelil majetok. O niekoľko dní si mladší syn všetko zobral, odcestoval do ďalekého kraja a tam svoj majetok hýrivým životom premárnil. Keď všetko premrhal, nastal v tej krajine veľký hlad a on začal trieť núdzu. Išiel teda a uchytil sa u istého obyvateľa tej krajiny a on ho poslal na svoje hospodárstvo svine pásť. I túžil nasýtiť sa aspoň strukmi, čo žrali svine, ale nik mu ich nedával. Vstúpil teda do seba a povedal si: ‚Koľko nádenníkov u môjho otca má chleba nazvyš, a ja tu hyniem od hladu. Vstanem, pôjdem k svojmu otcovi a poviem mu: Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom. Prijmi ma ako jedného zo svojich nádenníkov.‘ I vstal a šiel k svojmu otcovi. Ešte bol ďaleko, keď ho zazrel jeho otec, a bolo mu ho ľúto. Pribehol k nemu, hodil sa mu okolo krku a vybozkával ho. Syn mu povedal: ‚Otče, zhrešil som proti nebu i voči tebe. Už nie som hoden volať sa tvojím synom.‘ Ale otec povedal svojim sluhom: ‚Rýchlo prineste najlepšie šaty a oblečte ho! Dajte mu prsteň na ruku a obuv na nohy! Priveďte vykŕmené teľa a zabite ho. Jedzme a veselo hodujme, lebo tento môj syn bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘ A začali hodovať. Jeho starší syn bol práve na poli. Keď sa vracal a približoval sa k domu, počul hudbu a tanec. Zavolal si jedného zo sluhov a pýtal sa, čo sa deje. Ten mu povedal: ‚Prišiel tvoj brat a tvoj otec zabil vykŕmené teľa, lebo sa mu vrátil zdravý.‘ On sa však nahneval a nechcel vojsť. Vyšiel teda otec a začal ho prosiť. Ale on odpovedal otcovi: ‚Už toľko rokov ti slúžim a nikdy som neprestúpil tvoj príkaz, a mne si nikdy nedal ani kozliatko, aby som sa zabavil so svojimi priateľmi. No keď prišiel tento tvoj syn, čo ti prehýril majetok s neviestkami, pre neho si zabil vykŕmené teľa.‘ On mu na to povedal: ‚Syn môj, ty si stále so mnou a všetko, čo ja mám, je tvoje. Ale patrilo sa hodovať a radovať sa, lebo tento tvoj brat bol mŕtvy, a ožil, bol stratený, a našiel sa.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář