Jdi na obsah Jdi na menu

Príchuť

13. 6. 2018

passione.jpgKaždodenná skúsenosť nás presviedča o prítomnosti množstva paradoxov v živote človeka. Jednou z viditeľných je skutočnosť, že čím viac možností máme, tým viac pociťujeme nespokojnosť. Zakúšame, že možnosti nestačia. Dokonca i ich uchopenie a prežívanie nestačí. Potrebujeme niečo, čo dá takémuto životu preplnenému rôznych možností a skúseností i príchuť uspokojenia.

Dnešné evanjelium, v ktorom sa dozvedáme o Ježišovom rozhodnutí vyvoliť "iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich” poslať "pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť". Ich úlohou je ponúknuť niečo, čo sami prijali. Neposiela ich, aby hovorili o čom si. Posiela ich, aby odovzdali dar: “Pokoj”. To nie je iba neprítomnosť vojny, roztržiek, či rodinných hádok... Je to Boží pokoj, ktorý pochádza z Kristovej prítomnosti.

Vrátiac sa k úvodu tohto uvažovania: Pokoj je práve to, čo dáva ľudskému životu chuť a radosť. Dáva príchuť ľudskému poznaniu, ľudským slovám, ľudským rozhodnutiam, ľudskej činnosti. Je znamením prítomnosti Krista ja jeho kráľovstva v človeku. 
Spomeniem aj dnešného svätca sv. Antona Paduánskeho, ktorý zatúžil ísť a ohlasovať evanjelium za hranicou Európy. Ale choroba ho priviedla späť - do Talianska. I tento kontinent - takzvaný kresťanský - vždy potrebuje opätovnú evanjelizáciu. Tu prichádza k životnej skúsenosti, ktorá rezonuje v jeho príhovoroch: "Kto je naplnený Duchom Svätým rozpráva rôznymi jazykmi, ktoré sa stávajú svedectvom o Kristovi: tak hovoríme druhým o pokore, trpezlivosti, poslušnosti, keď ich zviditeľňujeme svojim každodenným životom. Keď sme plný Ducha, ktorý sa stáva kreatívnym dychom."

 

Lk 10,1-9: Pán si vyvolil iných sedemdesiatich dvoch a po dvoch ich poslal pred sebou do každého mesta a na každé miesto, kam sa sám chystal ísť. A povedal im: „Žatva je veľká, ale robotníkov málo. Preto proste Pána žatvy, aby poslal robotníkov na svoju žatvu! Choďte! Hľa, posielam vás ako baránkov medzi vlkov. Nenoste mešec ani kapsu ani obuv a cestou nikoho nepozdravujte! Keď vojdete do niektorého domu, najprv povedzte: ‚Pokoj tomuto domu!‘ Ak tam bude syn pokoja, váš pokoj na ňom spočinie; ak nie, vráti sa k vám. V tom dome potom ostaňte, jedzte a pite, čo majú, lebo robotník si zaslúži svoju mzdu. Neprechádzajte z domu do domu! A keď prídete do niektorého mesta a prijmú vás, jedzte, čo vám predložia, uzdravujte chorých, čo sú v ňom, a povedzte im: ‚Priblížilo sa k vám Božie kráľovstvo.‘

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 13. 6. 2018 11:43)

To je dobrá myšlienka - čím viac možností pred nami otvára súčasná trhová spoločnosť - tým sa zväčšuje naša nespokojnosť:
- v prvom rade nespokojnosť najnižších vrstiev, ktorí si nemôžu dovoliť skoro nič nad základné životné potreby,
- podobne i stredné vrstvy - pretože síce si môžu dovoliť viac ako masy, ale majú tiež stanovenú hranicu, a to ich denervuje,
- a rovnako i elity, pretože nemôžu mať všetko.