Jdi na obsah Jdi na menu

Naplnenie poslania

11. 6. 2016

http://pisa.talentgarden.org/2015/01/21/il-valore-degli-ecosistePre evanjelistu Lukáša, ktorý je podľa kresťanskej tradície autorom evanjelia a Skutkov apoštolov, každé meno je naplnené určitým významom. Zjavuje niečo tajomného a osobného z nositeľa daného mena. Môžme to vidieť aj v osobe apoštola Barnabáša. Jeho meno by sme mohli preložiť ako “Syn povzbudenia” alebo “Syn potešenia”. Tento osobitný aspekt tohto apoštola odhaľuje rozprávanie o založení komunity v Antiochie, ktoré predstavuje Barnabáša v pozícii toho, kto je schopný rozpoznať a prijať realizáciu Božej milosti, tak v osobnom živote človeka, ako aj v živote komunity. Barnabáš totiž vidím Božiu milosť pôsobiacu uprostred prvého ohlasovania evanjelia neobrezaným.

Veľkosť jeho pohľadu spočíva v tom, že je schopný vidieť nielen to, čo sa odohráva navonok, ale aj vo vnútri človeka. Je schopný vidieť konanie samého Boha, ktoré sa prejavuje vo vnútornej jednote medzi ľudskými a duchovnými kvalitami. V tejto jednote ľudských a Božích darov vyviera jedna neobyčajná kvalita: schopnosť spolupracovať. Vytuší, že Šaul (Pavol) z Tarzu je tá správna osoba pre novú situáciu ktorá nastala v Antiochii, preto ho volám k spolupráci. Nehodlá robiť všetko sám. Nestavia dielo ohlasovania len na vlastnom pohľade. Nespolieha sa len na vlastné kvality. Cíti, že potrebuje pomoc druhých, a tak povzbudzuje a pozýva k spolupráci.

Barnabáš predstavuje dôležité tajomstvo pre život komunity: rozpoznávať kvality a danosti druhých, schopnosť pozvať k spolupráci a tešiť sa zo “spoločného” diela. Musíme si uvedomiť, že kresťanské spoločenstvo rastie a posilňuje sa, ak jeho členovia neustále dozrievajú v schopnosti spolupráce. Ak je niekto bohatý na osobné a duchovné kvality, ale nevie objaviť kvality druhého, vytvoriť priestor pre jeho rozvoj, istotne namiesto budovania spoločenstva, bude ho neustále ničiť. Hneď ma napadli mnohé situácie z cirkevného a politického prostredia. Veľa sa môžeme poučiť z diela tohto apoštola. Aj preto úryvok z Evanjelia svätého Matúša pripomína, že evanjelizácia nehľadá mocné prostriedky a nástroje - práve naopak Ježiš pozýva učeníkov zanechať ich. Sú potrebné iné veci: vstúpiť správnym spôsobom do spoločenstva a prinášať pokoj. Akoby Ježiš chcel zdôrazniť, že pri ohlasovaní evanjelia nejde ani tak o účinné nástroje a stratégiu, ako skôr o vzťahu, ktorý je schopný prebývať v dome rodiny a v živote ľudí.

 

Sk 11,21b-26;13,1-3: Veľa ľudí uverilo a obrátilo sa k Pánovi. Zvesť o tom sa dostala aj do uší jeruzalemskej cirkvi; a vyslali do Antiochie Barnabáša. Keď ta prišiel a videl Božiu milosť, zaradoval sa a povzbudzoval všetkých, aby vytrvali v Pánovi, ako si zaumienili v srdci, lebo on bol muž dobrý, plný Ducha Svätého a viery. A k Pánovi sa pridal veľký zástup. Preto odišiel do Tarzu vyhľadať Šavla. Keď ho našiel, priviedol ho do Antiochie. Celý rok pobudli v tamojšej cirkvi a učili početný zástup. V Antiochii učeníkov prvý raz nazvali kresťanmi. V antiochijskej cirkvi boli prorokmi a učiteľmi Barnabáš, Simeon, ktorého volali Niger, Lucius z Cyrény, Manaen, ktorý bol vychovaný s tetrarchom Herodesom, a Šavol. Ako slúžili Pánovi a postili sa, povedal Duch Svätý: „Oddeľte mi Barnabáša a Šavla na dielo, na ktoré som ich povolal.“ Oni sa postili a modlili, vložili na nich ruky a prepustili ich.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Komentár

(Stanislav, 11. 6. 2016 11:16)

Meno ako určitý druh predurčenia je zaujímavá myšlienka, a to meno a ako si všímam niekedy i priezvisko. Aj keď na druhej strane je jasné, že množstvo Jozefov na Slovensko sú alkoholikmi a teda vôbec nenapĺňajú svoje poslanie byť vzornými otcami rodín. Slobodne si zvolili inú cestu a iný vzor.

Re: Komentár

(Dominik, 12. 6. 2016 9:15)

V minulosti mená dostávali (alebo si menili) vtedy, keď prejavili svoju charakterovú črtu. Meno sa stalo spôsobom pohľadu na spoločnosť, ktorá istotne nebola tak komplikovaná ako dnes.