Jdi na obsah Jdi na menu

Tajomstvo návratu

4. 4. 2015

prazdne.jpgKoľkokrát vo svojom živote počúvame od druhých slová podobné ako to vyjadril istý človek: “Neviem prečo, ale život ktorý žijem, ma vôbec nenapĺňa. Mám všetko, čo potrebujem. Dokonca aj dobrú ženu a vychované deti. Ale čosi tomu chýba.” Po chvíli ticha a rozmýšľania mi hovorí: “Taká pravá radosť alebo šťastie to asi bude.”
Človek je pozvaný smerovať ku šťastiu. Už starovekí Gréci si uvedomovali, že “téma šťastia je srdcom uvažovania nad konaním a životom dobrého života človeka”. Teda hovoriť o etickom konaní znamená hovoriť o šťastí (eudaimonia). Ono antickí Gréci a neskôr kresťanskí filozofi pomenovali ako cieľ konania a rozhodovania človeka. Na druhej strane mnohí z nich vyjadrili skrytú pravdu o šťastí: "človek ho nesmie hľadať len pre šťastie samé." Nachádza ho v tedy, keď ho nehľadá. Akoby bolo pridanou hodnotou toho, o čo sa snaží.

V dnešný deň Božieho ticha môže človek objaviť seba samého. Je to práve ten okamih, ktorý človeku pripomína, aký je ľudský život prázdny bez prítomného a živého Boha. Keď si uvedomí prázdne túlanie sa po svete bez akéhokoľvek cieľa. Je to pocit, s ktorým sa ženy vyberajú k hrobu. Je to pocit človeka, ktorý si zrazu pripomenie hmlisté spomienky na zvyky, ktorým ho učila babka. Vyberá sa k hrobu, k miestu spomienok a pozostatkov, ako ženy náhliace sa vo Veľkonočné ráno, dúfajúc, že aspoň plač nad mŕtvym dá nejaké uspokojenie.

Ale nič nie je také, aké bolo predtým. Prichádzajúc k hrobu nájdu neočakávané. Dokonca to, v čo sa ani neodvážili dúfať. Je to niečo, čo znovu prebudí ich hlad po plnosti života. Nasýti ich prázdnotu, ktorá zostala po minulosti. Avšak nie je to len akási náhrada, náplasť či útecha. Je to reálna prítomnosť toho, ktorý doteraz bol s nimi a na chvíľu sa odmlčal. Toto je tajomstvo noci, ktorá prebúdza človeka zo sna prázdnoty k plnosti života.
A tak každý z nás stojí pred otázkou: Čo hľadám vo svojom živote a kde to hľadám?

 

Mk 16,1-7: Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“ Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký. Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli. On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 4. 4. 2015 8:07)

Je to presne tak, šťastie sa nedá ani nájsť, ani kúpiť, ani vydobiť. Dáva ho len prítomnosť Boha, jeho akceptovanie, a je naozaj len pridanou hodnotou.