Jdi na obsah Jdi na menu

Kultúra nádeje

22. 1. 2019

ocakavanie.jpgDnešnú dobu môžeme nazvať i dobou “tu a teraz”. Rodí sa človek, ktorý nevie čakať. A to nehovorím len o mladých, ale i tých vyššieho veku, ktorí s veľkou horlivosťou hľadajú ako sa dostať čím skôr k cieľu. Akoby zabudli na rady a na poradovníku počas komunistických čias (veď nie každý mal tú stranícku výsadu a milosť, aby nemusel čakať).

Dnešný úryvok z Listu Hebrejom nás pozýva uvedomiť si hodnotu trpezlivosti v živote kresťana. Avšak nestačí očakávať. Je potrebná tzv. aktívna trpezlivosť, ktorá je spojená s horlivosťou “za plné rozvinutie nádeje až do konca". Postoj Abraháma, ktorý "trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie”.

Boh je spravodlivý a svoje prisľúbenia plní. Učia nás to dejiny spásy. Je potrebné pestovať trpezlivosťou a horlivosťou čnosť nádeje, ktorá sa má stať spolu s vierou a láskou nosným stĺpom kresťanského života. Ona je "istou a pevnou kotvou duše”. Odmietnime kultúru “tu a teraz” a budujme kultúru trpezlivosti, teda kultúru pravej nádeje.

 

Hebr 6,10-20: Bratia, Boh nie je nespravodlivý, že by zabudol na vaše skutky a na lásku, ktorú ste prejavili jeho menu, keď ste posluhovali – a ešte posluhujete – svätým. Ale túžime, aby každý z vás prejavoval rovnakú horlivosť za plné rozvinutie nádeje až do konca, aby ste nezleniveli, ale aby ste napodobňovali tých, čo vierou a vytrvalosťou sú dedičmi prisľúbení. Lebo keď Boh dával prisľúbenie Abrahámovi a nemal nikoho väčšieho, na koho by prisahal, prisahal na seba samého slovami: „Veru, hojne ťa požehnám a veľmi ťa rozmnožím.“ A tak Abrahám trpezlivo čakal a dosiahol prisľúbenie. Ľudia totiž prisahajú na niekoho väčšieho od seba a prísaha je pre nich potvrdením ukončenia každého ich sporu. A pretože Boh chcel dedičom prisľúbenia presvedčivejšie dokázať nezmeniteľnosť svojho rozhodnutia, zaručil sa prísahou, aby sme v týchto dvoch nezmeniteľných veciach, v ktorých Boh nemôže klamať, mali silné povzbudenie my, čo sme našli útočište v tom, že dosiahneme ponúknutú nádej. Máme ju ako istú a pevnú kotvu duše, ktorá preniká až do vnútra za oponu, kam za nás vošiel ako predchodca Ježiš, keď sa stal naveky veľkňazom podľa radu Melchizedechovho.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář