Jdi na obsah Jdi na menu

SI kresťanom

29. 3. 2015

http://www.nuovasperanza.org/_Media/dsc00008_med.jpegDnes a na Veľký piatok si zvlášť uvedomujeme slová Svätého Otca Františka, ktoré zazneli v jednom z jeho príhovoroch počas Pôstneho obdobia: „Niet kresťanstva bez kríža“. Kríž je niečo, čo charakterizuje kresťanstvo. Pripomína kresťanom, že neexistuje žiadna šanca oslobodiť sa od hriechu vlastnými silami. Je tajomstvom Božej lásky voči človeku. Bez Ježišovho kríža zomierame vo svojom hriechu. Bohužiaľ evidentne rastie tendencia urobiť z kresťanstva, z uctievania Boha, akúsi kultúru hodnotu, určitú filozofiu a častokrát isté predpismi a normami definované správanie, ktoré vedie k dobrej vychovanosti. Božia láska, Božie odpustenie či osoba Boha sa stáva niečo vzdialeným - človek sa stáva silný, sebestačný, domnievajúc, že všetko vie.

My kresťania sme pozvaní, aby sme si uvedomovali znovu a znovu, že kresťanstvo nie je filozofická doktrína; nie je nejakým návodom na prežitie; ani na to, aby sme boli dobre vychovaní, aby sme udržiavali pokoj vo svete. Toto sú len dôsledky. Kresťanstvo, to je osoba: ten, ktorý bol povýšený na kríž; ten, ktorý sa zriekol seba samého, aby nás zachránil. Stal sa hriechom. A ako bol na púšti vyzdvihnutý hriech, tu bol vyzdvihnutý Boh, ktorý sa stal človekom a stal sa kvôli nám hriechom. Nedá sa porozumieť kresťanstvu bez pochopenia tohto hlbokého poníženia sa Božieho Syna, ktorý “sa uponížil a stal poslušným až na smrť, až na smrť na kríži, aby slúžil.“

Človek sa nemá čím iným chváliť iba svojimi hriechmi, to je ľudská bieda. Ale pre Božie milosrdenstvo sa chválime ukrižovaným Kristom. A preto „niet kresťanstva bez kríža a niet kríža bez Ježiša Krista.“ Kríž preto nie je obyčajná ozdoba našich kostolov a príbytkov. Nie je to ani jednoduchý symbol na naše odlíšenie sa od ostatných. Kríž je tajomstvo, mystérium lásky Boha, ktorý sa ponižuje, robí sa ‚ničím‘.
Keď sa pýtame „Kde je tvoj hriech?“ Správna odpoveď je na kríži - v Pánových ranách. Tam nachádzame pravdu o nás ľuďoch. Pravdu o našej slabosti ale aj Božej veľkosti a blízkosti.

 

Hneď zrána mali poradu veľkňazi so staršími a zákonníkmi, teda celá veľrada. Ježiša spútali, odviedli a odovzdali Pilátovi. Pilát sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?“ On mu odpovedal: „Sám to hovoríš.“ Veľkňazi naň mnoho žalovali a Pilát sa ho znova spytoval: „Nič neodpovieš? Pozri, čo všetko žalujú na teba!“ Ale Ježiš už nič nepovedal, takže sa Pilát čudoval. Na sviatky im prepúšťal jedného väzňa, ktorého si žiadali. S povstalcami, čo sa pri vzbure dopustili vraždy, bol uväznený muž, ktorý sa volal Barabáš. Zástup vystúpil hore a žiadal si to, čo im robieval. Pilát im povedal: „Chcete, aby som vám prepustil židovského kráľa?“ Lebo vedel, že ho veľkňazi vydali zo závisti. Ale veľkňazi podnietili zástup, aby im radšej prepustil Barabáša. Pilát sa ich znova opýtal: „Čo mám teda podľa vás urobiť so židovským kráľom?“ Oni opäť skríkli: „Ukrižuj ho!“ Pilát im vravel: „A čo zlé urobil?“ Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižuj ho!“ A Pilát, aby urobil ľudu po vôli, prepustil im Barabáša. Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vojaci ho odviedli dnu do nádvoria, čiže do vládnej budovy, a zvolali celú kohortu. Odeli ho do purpurového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a založili mu ju a začali ho pozdravovať: „Buď pozdravený, židovský kráľ!“ Bili ho trstinou po hlave, pľuli naňho, kľakali pred ním a klaňali sa mu. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z purpuru a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Tu prinútili istého Šimona z Cyrény, Alexandrovho a Rúfovho otca, ktorý sa tade vracal z poľa, aby mu niesol kríž. Tak ho priviedli na miesto Golgota, čo v preklade znamená Lebka. Dávali mu víno zmiešané s myrhou, ale on ho neprijal. Potom ho ukrižovali a rozdelili si jeho šaty hodili o ne lós, kto si má čo vziať. Keď ho ukrižovali, bolo deväť hodín. Jeho vinu označili nápisom: „Židovský kráľ.“ Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného napravo od neho, druhého naľavo. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu; potriasali hlavami a vraveli: „Aha, ten, čo zborí chrám a za tri dni ho postaví. Zachráň sám seba, zostúp z kríža!“ Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi a so zákonníkmi si hovorili: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Kristus, kráľ Izraela! Nech teraz zostúpi z kríža, aby sme videli a uverili.“ Ešte aj tí ho hanobili, čo boli s ním ukrižovaní. Keď bolo dvanásť hodín, nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. O tretej hodine zvolal Ježiš mocným hlasom: „Heloi, heloi, lema sabakthani?“, čo v preklade znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“ Keď to počuli, niektorí z okolostojacich vraveli: „Pozrite, volá Eliáša.“ Ktosi odbehol, naplnil špongiu octom, nastokol ju na trstinu, dával mu piť a hovoril: „Počkajte, uvidíme, či ho Eliáš príde sňať.“ Ale Ježiš zvolal mocným hlasom a vydýchol. Chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Keď stotník, čo stál naproti nemu, videl, ako vykríkol a skonal, povedal: „Tento človek bol naozaj Boží Syn.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář