Jdi na obsah Jdi na menu

Videl a počula, i uverili

22. 7. 2015

https://lauragrego.files.wordpress.com/2012/10/3413595680_85f827Pamätám sa, že som čítal v istej knihe pre mladých odporúčanie pre dievčatá: “Nikdy nežiadaj od chalana, ktorého máš rada, aby ti povedal, ako ťa má rád. Buď trpezlivá a on ti vyzná svoju lásku v pravý čas z úprimného srdca. Ináč to bude hovoriť, aby uspokojil tvoju túžbu.” V týchto slovách je vyjadrená realita, že nie láska ako láska. A že nie slová definujú realitu lásky, ale láska formuje tie správne slová a v správnom čase.

Mária Magdaléna je v dnešnom evanjeliu predstavená ako nevesta, ktorá hľadá svojho ženícha. Smúti, pretože jej chýba ženích. Je obrazom spoločenstva, ktoré hľadá Pána. Mária však nespoznáva Ježiša do momentu, pokiaľ Ježiš nevysloví jej meno. Aj keď sa stretávajú dvaja milovaní, ona ešte stále zostáva v tme. Mária si myslí, že Ježiš je mŕtvy. V skutočnosti je to jej srdce, ktoré sa nachádza ešte v temnom hrobe žiaľu. A Kristus vyslovením jej mena ju vyvádza z hrobu na život. Robí to presne tak ako s Lazárom, ktorého volá z hrobu.
Až vtedy konečne nadobúda znovu radosť. Táto situácia je pokračovaním rozprávania o učeníkovi, ktorý vošiel do hrobu po Petrovi, “uvidel i uveril”. Tak Mária ako aj učeník majú vedomie Pánovej lásky. Boli milovaní a milovali. Totiž je možné vidieť a neuveriť. Iba ten, kto miluje, vidí a uverí. Láska dáva nový spôsob videnia, pretože vychádza z nového srdca, ako je napísané u prorokov: “dám vám nové srdce a nového ducha vložím do vás”, aby ste “ma všetci poznali od najmenšieho po najväčších – hovorí Pán”. Láska je princípom viery a poznania. Človek verí a pozná to, čo miluje.

Učeník uvidel znaky vzkriesenia a uveril. Mária Magdaléna uvidela Pána a uverila v znaky vzkriesenia. Ale v oboch je láska. V Márii vidíme ako láska sa stáva skúsenosťou so Zmŕtvychvstalým. To, čo sám Kristus ohlásil: “kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.” (Jn 14,21)

 

Jn 20,1-2.11-18: Ráno prvého dňa v týždni, ešte za tmy, prišla Mária Magdaléna k hrobu a videla, že kameň je od hrobu odvalený. Bežala teda a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Mária stála vonku pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu a videla dvoch anjelov v bielom sedieť tam, kde bolo predtým uložené Ježišovo telo, jedného pri hlave, druhého pri nohách. Oni sa jej opýtali: „Žena, prečo plačeš?“ Vravela im: „Odniesli môjho Pána a neviem, kde ho položili.“ Keď to povedala, obrátila sa a videla tam stáť Ježiša; no nevedela, že je to Ježiš. Ježiš sa jej opýtal: „Žena, prečo plačeš? Koho hľadáš?“ Ona mu v domnení, že je to záhradník, povedala: „Pane, ak si ho ty odniesol, povedz mi, kde si ho položil, a ja si ho vezmem.“ Ježiš ju oslovil: „Mária!“ Ona sa obrátila a po hebrejsky mu povedala: „Rabbuni,“ čo znamená Učiteľ. Ježiš jej povedal: „Už ma nedrž, veď som ešte nevystúpil k Otcovi; ale choď k mojim bratom a povedz im: Vystupujem k môjmu Otcovi a vášmu Otcovi, k môjmu Bohu a vášmu Bohu.“ Mária Magdaléna išla a zvestovala učeníkom: „Videla som Pána,“ a že jej toto povedal.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

Zatím nebyl vložen žádný komentář