Jdi na obsah Jdi na menu

Gnóthi seautón

2. 1. 2015

http://www.ascuoladiguggenheim.it/fotopercorsi/f1_24.jpgZvlášť Sokrates vo svojej filozofii preslávil dnes už známe slová z Delfskej veštiarne “Gnóthi seautón”, teda “Poznaj sám seba”. Je to určité rozhodnutie, ktoré potom naberie na určité smerovanie v živote konkrétneho človeka. Je množstvo ľudí, ktorí na to nenaberú odvahu. Včera pri večery sme pozerali správy, a po všetkých tých informáciach o vraždách a nezodpovedných konaniach, jeden z kňazov sa spýtal: “ako je možné, že sa to všetko deje?” Moja odpoveď bola veľmi jednoduchá: “ľudia v Taliansku prestali byť citliví na hriech a zlo.” Osobne si myslím, že to súvisí s faktom, že prestali chodiť na spoveď, súčasťou ktorej je spytovanie svedomia. Iste moja odpoveď bola jednoduchá a spontánna, ale má logiku. Spoveď je priestor, kde sa vytvára citlivosť pre dobro aj zlo, ktoré konám ja. A zároveň spoznávam sám seba a svoje konanie. Kde má súčasný človek takýto čas?

Zlášť kresťania nesmú utiecť pred touto skutočnosťou: seba-poznaním. Cesta viery spočíva v neustálom raste v chápaní Božieho tajomstva a spoznávaní môjho miesta v ňom. S bázňou a nádejou môže kresťan vnímať na začiatku Roka 2015 predkladaný obraz Jána Krstiteľa, ktorý, poznajúc svoje miesto vo vykupiteľskom pláne Boha, predstavuje toho, ktorý prináša od Boha spásu. Vovádza poslucháčov a nasledovateľov k plnosti pravdy. Nenecháva sa uniesť možnosťou naviazať si ľudí na svoju osobu a charizmu. Sám sa rozpozná ako “hlas volajúceho na púšti”, ktorý prichádza ohlásiť príchod Mesiáša.

Kresťania sú pozvaní odhaliť svojej povolanie. Je to vstúpenie do rozpoznávania tajomstva človeka a Boha. Problém nastáva v realite, ktorú obrazne vyjadril jeden teológ: často si tajomstvá Boha a tajomstvo človeka predstavujeme ako obrovskú nepohnuteľnú a nepochopiteľnú skalu. A radšej zostávame mimo tejto námahy pomaly odstraňovať nepotrebné vrstvy. Nenechajte nás kňazov vydýchnuť v spovedniciach.

 

Jn 1,19-28: Toto je Jánovo svedectvo: Keď Židia z Jeruzalema poslali k nemu kňazov a levitov, aby sa ho pýtali: „Kto si ty?“, on vyznal a nič nezaprel. Vyznal: „Ja nie som Mesiáš.“ „Čo teda,“ pýtali sa ho, „si Eliáš?“ Povedal: „Nie som.“ „Si prorok?“ Odpovedal: „Nie.“ Vraveli mu teda: „Kto si? Aby sme mohli dať odpoveď tým, čo nás poslali. Čo hovoríš o sebe?“ Povedal: „Ja som hlas volajúceho na púšti: ‚Vyrovnajte cestu Pánovi,‘ ako povedal prorok Izaiáš.“ Tí vyslaní boli spomedzi farizejov. A pýtali sa ho: „Prečo teda krstíš, keď nie si Mesiáš ani Eliáš ani prorok?“ Ján im odpovedal: „Ja krstím vodou. Medzi vami stojí ten, ktorého nepoznáte. On prichádza po mne a ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi.“ To sa stalo v Betánii za Jordánom, kde Ján krstil.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K sociológii

(Matulay, 3. 1. 2015 10:56)

Prvá úloha sociológie (aj kresťanskej)- konštatovať to čo je, osobitne to, čo je zlé je relatívne jednoduchá.

2. úloha - vysvetliť ososbitne to, čo je zlé je už oveľa ťažšia. Ja si niekedy myslím, že tu nejde o nerzlišovanie zla a dobra, ale skôr akceptáciu zla, ako cesty vyhovieť vlastnému egoizmu, ako sa dostať k materiálnym veciam, ku ktorým by sme sa inak nedostali - typickým príklaodm na Slovensku sú celoštátny i komunálny politici - krupcia je predsa morálne oveľa prijateľnejšia, ako priama účasť na vraždách nepohodlných ľudí.