Jdi na obsah Jdi na menu

Pozvanie stretnúť

5. 1. 2015

http://www.elisacipriani.com/wp-content/uploads/2013/08/arte-di-Naučil som sa v pastorácii, že na nejakú akciu treba ľudí pozývať osobne. Preto v pastorácii som vyvolával, smskoval, emailoval či facebookoval. Ešte aj vtedy sa mnohí vyhovárali. Dosť často v osobnom kontakte ako prvá zaznela otázka: “A kto všetko tam bude?” Nakoniec ani tak program či atmosféra nie je dôležitá (to až potom, keď prídu a zažijú), ako spoločenstvo a vzťahy.

Ináč to nebolo ani v prípade prvých učeníkov. Sv. Ján popisuje pozvanie nasledovať Ježiša, ako dialóg medzi priateľmi a známymi. Ide o pozvanie do spoločenstva. Ten, ktorý má skúsenosť s Ježišom, nemôže mlčať. A tak tu máme pozvanie Natanaela-Bartolomeja. Prvá jeho reakcia je pesimistická a povýšenecká. Stretnutie s Kristom však jeho “úprimnosť” mení na oddanosť. Ale je tu ešte aj druhý viditeľný aspekt: Filip ho nepozýva pre vlastný osobný prospech: “Poď, aby som tam nebol sám”. Hľadí na dobro svojho priateľa. Poď a zaži aj ty to, čo nás naplnilo radosťou.

Pri tomto si uvedomíme silu nášho pozvania. Priateľstvo spočíva v privádzaní k dobru. Patriť do spoločenstva, ktoré sa angažuje za dobrú vec. Stretnutie s najvyšším Dobrom - Bohom načisto zmení aj zmýšľanie a život človeka. Teda Dobrá zvesť sa odovzdáva na základe pozitívneho vzťahu, ale zmenu človeka už realizuje toto stretnutie s Kristom. Pamätajme: v hneve a v rozhorčení (keď kričíme, bedákame a nariekame) nikdy neprivedieme človeka k dobru. Možno ho na chvíľu zaskočíme (ako, keď žena sa vykričí na muža alkoholika; matka na lajdáka syna…), ale nikdy ho neprivedieme k trvalej zmene. Je to skôr pozvanie v duchu: prečo by ten druhý nemal mať tiež podiel na radosti, ktorú som ja zažil pri stretnutí s Kristom. Teda, napríklad pozvanie rodičov k zodpovednosti z dôvodu: “aby som sa za teba nemusel-a hanbiť” je egoistické. Ináč je to pri pozvaní: “pozri sa na môj šťastný život”, a prežívaj ho aj ty. Pričom nezabúdajúc, ktorý krok privádza ku opravdivému šťastiu - až stretnutie s Kristom.

 

Jn 1, 43-51: Ježiš sa rozhodol odísť do Galiley. Stretol Filipa a povedal mu: „Poď za mnou!“ Filip bol z Betsaidy, z Ondrejovho a Petrovho mesta. Filip sa stretol s Natanaelom a povedal mu: „Našli sme toho, o ktorom písal Mojžiš v Zákone a Proroci, Ježiša, Jozefovho syna z Nazareta.“ Natanael mu vravel: „Môže byť z Nazareta niečo dobré?!“ Filip mu odpovedal: „Poď a uvidíš!“ Keď Ježiš videl prichádzať Natanaela, povedal o ňom: „Toto je pravý Izraelita, v ktorom niet lesti.“ Natanael sa ho opýtal: „Odkiaľ ma poznáš?“ Ježiš mu vravel: „Videl som ťa prv, ako ťa Filip zavolal, keď si bol pod figovníkom.“ Natanael mu povedal: „Rabbi, ty si Boží Syn, ty si kráľ Izraela!“ Ježiš mu odvetil: „Veríš preto, že som ti povedal: Videl som ťa pod figovníkom? Uvidíš väčšie veci ako toto.“ Potom mu povedal: „Veru, veru, hovorím vám: Uvidíte otvorené nebo a Božích anjelov vystupovať a zostupovať na Syna človeka.“

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

K sociológii

(Matulay, 5. 1. 2015 16:56)

Nechcem byť zlý, ale nepýatjú sa ľudia Kto tam bude z iných dôvodov?

Nielen čas sú peniaze, ja by som povedal, že ešte skôr kontkaty sú peniaze.

Ak bude na stretnutí pár dôležitých ľudí tak tam idem, ak nebude načo by som

tam chodil - ak môžem pošlem v lepšom príppade aspoň zástupcu.

Re: K sociológii

(Dominik, 6. 1. 2015 9:19)

Neviem, či ľuďom v týchto mojich prípadoch, o ktorých hovorím ide o peniaze. Napr. duchovný program, akadémie, výlety, akcie v rámci farnosti. Skôr ide o strach z nepoznaného a zo spoločenstva.
Tiež, asi v týchto prípadoch nie je možné hovoriť o nejakých zástupcoch. Ťažko si viem predstaviť, žeby som poslal namiesto mňa babku dvakrát na bohoslužbu.