Jdi na obsah Jdi na menu

Relektúra

27. 12. 2014

jan.jpgNa správne pochopenie udalostí v živote je dôležitý čas. Ľudia zvyknú hovoriť: “čas zahojí všetky rany”. Ja zvyknem dodať pesimisticky: “nie hocijaký čas”. Skúsenosť počúvania ľudí ma naučila, že je potrebné dať času ešte aj aspekt nadhľadu a to v uvažovaní. Pozrieť sa na veci s odstupom času a z pohľadu osobných dejín. Neviem, či tohoto sme my - ľudia neustáleho náhlenia - schopní. Doba (bez toho, aby som sa na ňu vyhováral) je ako balvan, ktorý nás tlačí pred sebou neustále do nových a nových skúseností, pričom nemáme času spracovať a premyslieť to, čo sme už prežili.

Cirkev nás celým Vianočným časom sprevádza znovu si prejsť Slávnosť Narodenia Pána z rôznych perspektív. Urobiť relektúru Vianoc. Skrze sviatok sv. Štefana, prvého mučeníka nás Cirkev pozvala pochopiť vážnosť Vianoc, tohto posvätného času. Pozvala nás zostúpiť zo sveta pozlátka a cukru do priestoru autentickej viery. Prečo dnešný (tretí) deň je venovaný sv. Jánovi, štvrtému evanjelistovi?
Ján, viac ako iní evanjelisti, vzlietol svojou teológiou vysoko do neba viery. Jeho Evanjelium je teologicky najhutnejšie a je určené pre učeníka, ktorí už prešiel určitou cestou viery. Môžme hovoriť o Učiteľovi teológie pre učeníkov. Je určené pre človeka, ktorý už spoznal Krista a túži lepšie vstúpiť do tajomstva spásy.

Sv. Ján to mohol urobiť uchopením vlastnej skúsenosti Vzkrieseného Krista. Nazerať na históriu Ježiša z pohľadu jeho Zmŕtvychvstania. Jeho rozprávanie nám zjavuje plnosť tajomstva narodenia Krista z pohľadu už zmŕtvychvstania. Sviatok sv. Jána nám pripomína túto dôležitosť relektúry dejín. Napísal by niekto, bez tejto skutočnosti, slová ako: “(Slovo) bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal.”

 

Jn 20, 2-8: Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“ Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil. Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste. Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.

 

Komentáře

Přidat komentář

Přehled komentářů

komentár

(Matulay, 29. 12. 2014 15:19)

1. z formálnej logiky
1. premisa - Za všetko sa platí.
2. premisa - Technologický pokrok zrýchľuje plynutie času ľudí.
Ergo: Platí sa aj za technologický pokrok tým, že sa zrýchľuje život človeka.

2. Diabol má z technického pokroku radosť. Osobitne pre euroamerickú zónu, ale aj pre tie oblasti ďalších kontinentov, kde už nastupuje moderná, respektíve postmoderná spoločnosť platí, že človek nepracuje preto, aby žil, ale žije preto, aby pracoval.

3. Ja sám pracujem veľmi rád, ale po šesťdesiatke si začínam uvedomovať, že život naozaj nie je len prácou, a nakoniec aj ako kresťan si uvedomujem, že Boh to takto nezariadil, ani neplánoval. (ešte aj ranná modlitba je pre mňa stratou času - a nevynechávam ju len zo zištných dôvodov farizeja, ktorý rozumom chápe, že bez Božej pomoci sa mi práca aj tak nebude dariť, a to už je drzosť. Inými slovami kabát obrátiť môžem, ale diaboský pach ateizmu v ňom zostane)